V knihe Čurda z Hlíny nevystupujú hrdinovia, ale tí druhí. Česi, ktorí počas protektorátu zradili, pridali sa na stranu okupantov a zapríčinili utrpenie stoviek ľudí.

Historik Anton Hruboň vydal knihu Radikál z povolania, životopis jedného z najvplyvnejších politikov ľudáckeho režimu, ministra vnútra a gardistického veliteľa Alexandra Macha.

Ivan Schwarz vždy veril v demokraciu. Keď sa vrátil po vojne do Československa ako spojenecký dôstojník a začala ho prenasledovať Štátna bezpečnosť, vrátil sa do Anglicka.

Oslobodenie prinieslo zásadnú zmenu všetkým hrdinov nasledujúcich príbehov. Nie vždy to bola zmena vítaná

Tisíce ľudí prišli k pamätníku obetí Druhej svetovej vojny na Háj – Nicovô nad Liptovským Mikulášom. Niektorí práve tam bojovali, iní si prišli pozrieť premiéra a prezidenta, ďalší zaspomínať na socializmus.

8. máj bol v znamení oficiálnych osláv.

Premiér mal prísť iba položiť veniec a pohovoriť o význame porážky fašizmu, nie robiť vyhlásenia o zásluhách Červenej armády a o svojej ceste Moskvy, myslí si politológ.

Atmosféra májových dní roku 1945 sa odrážala aj v novinách, ktoré v tom čase vychádzali. Nadšenie z konca vojny vystriedali články sľubujúce odvetu za vojnové zločiny a masové vraždy. Nemcom, Maďarom, kolaborantom. No pykať mali aj kominári.

Porážka nacizmu neznamenala koniec násilia a bezprávia, práve naopak, rozhoreli sa nové konflikty medzi národmi aj medzi ľuďmi.

Prezident Andrej Kiska vystúpil s príhovorom v predvečer 70. výročia konca 2. svetovej vojny.

Vnučka brata parašutistu Jozefa Gabčíka hovorí, že atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora stál za to. Aj napriek vyvraždeniu Lidíc a Ležákov.

Dva príbehy slovenských stíhacích letcov sú si v jednom podobné – oba hovoria o dobrých pilotoch. Ale kým jeden lietal v službách vojnovej Slovenskej republiky, druhý bojoval na strane Spojencov.

Jediný slovenský účastník akcie Anthropoid, ktorá mala za cieľ smrť ríšskeho protektora Reinharda Heydricha, strávil tretinu svojho krátkeho života v rôznych armádach spojeneckých vojsk.

Dvaja mladí Slováci ušli z vyhladzovacieho tábora v Osvienčime, aby podali svedectvo o vyvražďovaní Židov. Ich podrobne pripravená správa však nevyvolala potrebnú odozvu.

Novinár David Vaughan hovorí, že Nemci pred druhou svetovou vojnou zručne využívali rozhlas, ČSR na to reagovala neskoro a v BBC vládla cenzúra.

Zažila transporty, Osvienčim, Birkenau aj pochod smrti. Stretla sa s Mengelem a po vojne svedčila proti nacistom. „Neverila som ani minútu, že sa odtiaľ niekto dostane živý,“ vraví Valéria Slezáková.

Prevádzal do Poľska, bojoval v légii, v Británii sa dal k výsadkárom. Ján Bačík bojoval s československými dobrovoľníkmi na západnom fronte a Vianoce 1944 strávili v zákopoch oproti Nemcom.

Život Michala Hlavičku pripomína dobrodružný román. Zažil nasadenie v nacistickej priemyselnej mašinérii, útek cez územie Slovenského štátu, pobyt medzi ukrajinskými partizánmi a nakoniec aj oslobodenie slovenského hlavného mesta.

Aktualizované 7. apríla 2019 – Naťahovanie o počty mŕtvych sa ľahko zvrhne. No táto téma v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu nie je tabu. Moskva však má odpovede zamknuté vo svojich archívoch a zverejňuje ich len po kúskoch. Nie všetky dávajú za pravdu jej oficiálnym stanoviskám.

Michal Mihálik bol horárom neďaleko Častej, kde ukrýval sedem amerických letcov. Po vojne ho volali do USA, no zostal doma.

Operáciou Bernhard chceli Nemci počas druhej svetovej vojny zničiť britskú aj americkú ekonomiku. Do tlačiarne nahnali väzňov, ktorí vedeli vyrobiť falošné britské a americké bankovky. V civile to boli tlačiari, rytci, retušéri či grafici. Jedným z typografov v diablovej dielni bol aj Adolf Burger.