2. svetová vojna
Články
Minúta po Minúte
Rusko dostalo pozvánku na oslavy 80. výročia vylodenia v Normandii, Vladimir Putin však nie je vítaný. Združenie Mission Libération, ktoré podujatie organizuje, zatiaľ neuviedlo, kto by Rusko mohol zastupovať.
Vyše 150 slovenských osobností sa prihlásilo k odkazu Wetzlera a Vrbu, ktorí pred 80 rokmi podali svedectvo o zverstvách nacistického režimu. Signatári, medzi ktorými sú aj Grigorij Mesežnikov, Ivan Korčok či Ľudovít Ódor, poukazujú na úlohu nacistickej propagandy v čase druhej svetovej vojny a pripomínajú, že aj dnes čelíme snahe oslabiť nezávislosť médií a legitimizovať šíriteľov klamstiev.
Bratislavu a Liptovský Mikuláš spája, že počas druhej svetovej vojny boli oslobodené od nemeckej armády v rovnaký deň. Zatiaľ čo z Bratislavy sa Nemci stiahli v obave pred sovietskou armádou bez veľkého odporu, o Liptovský Mikuláš sa bojovalo dlhé týždne už od januára. Prečítajte si archívne texty o oslobodzovaní Bratislavy a Liptovského Mikuláša.
Rusko žiada, aby Nemecko uznalo obliehanie Leningradu počas 2. svetovej vojny ako genocídu. V diplomatickej nóte kritizuje, že zločiny z koloniálneho obdobia Nemci uznali za genocídu, ale nacistické zločiny proti národom bývalého Sovietskeho zväzu nie.
V tento deň roku 1939 bol v Prahe vyhlásený Protektorát Čechy a Morava. Vyhlásenia, ktoré prebehlo oficiálnym výnosom, sa zúčastnil na Pražskom hrade aj priamo Adolf Hitler.
Evanjelický farár z Liptova pomáhal partizánom a bojoval v SNP, ale nakoniec skončil v komunistickom väzení. Jozef Juráš po 2. svetovej vojne odišiel na pol roka do Ameriky, kde sa vzdelával v oblasti vedenia nedeľných škôl a práce s mládežou. Už vtedy bol v hľadáčiku ŠtB, o pár rokov neskôr ho odsúdili na 13 rokov väzenia za vlastizradu.
V tento deň roku 1941 vstúpil v USA do platnosti zákon o pôžičke a prenájme (Lend – Lease Act). Tento zákon umožnil Spojeným štátom zásadným spôsobom poskytovať vojenskú a materiálnu pomoc krajinám, ktoré bojovali proti štátom Osi. Zákon bol prijatý v čase, keď ešte USA neboli zapojené do bojov druhej svetovej vojny.
V tento deň v roku 1933 vznikol koncentračný tábor Dachau, prvý z nacistických koncentračných táborov. Počas jeho existencie v ňom bolo väznených vyše 200-tisíc ľudí.
V tento deň v roku 1945 sa začalo jedno z najničivejších bombardovaní 2. svetovej vojny – bombardovanie Tokia. Uskutočnilo sa v noci z 9. na 10. marca 1945. Spojenecké letectvo použilo pomerne malé množstvo bômb.
V tento deň roku 1945 sa príslušníci americkej námornej pechoty vylodili na ostrove Iwo Jima. Nasledujúce týždne sa zúčastnili jedných z najkrvavejších bojov v Pacifiku počas 2. svetovej vojny.
Vo veku 105 rokov zomrel jeden z posledných československých veteránov 2. svetovej vojny Ervín Hoida. Bojoval na západnom fronte a osobne sa poznal s Jozefom Gabčíkom a Janom Kubišom, ktorí vykonali atentát na Reinharda Heydricha. (močr)
V tento deň roku 1943 sa spojeneckým víťazstvom skončila bitka o Guadalcanal. Išlo o prvú rozsiahlu ofenzívu Spojencov proti japonskému cisárstvu. Spoločne s víťazstvom pri Midwayi patrí medzi zlomové momenty vojny v Pacifiku.
Poľsko už nežiada od Nemecka priame reparácie za 2. svetovú vojnu. Minister zahraničných vecí Radek Sikorski nemeckých predstaviteľov vyzval, aby sa „tvorivým“ spôsobom zamysleli nad kompenzáciou obrovských strát. Ide o zjavné zmiernenie postoja, minulá konzervatívna vláda si pýtala 1,3 bilióna eur.
V Petrohrade si pripomenuli 80. výročie obliehania mesta, vtedy známeho ako Leningrad. Vladimir Putin pri tejto príležitosti opäť obhajoval vojnu na Ukrajine a hovoril o vymývaní nacizmu.
Preživší z nacistických táborov smrti si v Osvienčime pripomenuli 79. výročie oslobodenia koncentračného tábora. Asi dvadsiatka pamätníkov dnes položila vence, kvety a zapálila sviečky pri takzvanom múre smrti, kde popravovali ľudí.
V Nemecku protestovali desaťtisíce ľudí proti krajnej pravici. Protesty v deň pamiatky obetí holokaustu podporil aj kancelár Olaf Scholz.
V tento deň roku 1945 oslobodila postupujúca Červená armáda jeden z najväčších koncentračných a vyhladzovacích táborov – Auschwitz. Od roku 2005 si 27. januára pripomíname ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.
V tento deň roku 1944 sa skončilo 872 dní trvajúce obliehanie mesta Leningrad. Sovietska armáda dokázala uvoľniť zovretie nemeckých vojsk a jedno z najdlhších a najzničujúcejších obliehaní v ľudských dejínách sa skončilo.
94-ročná Dita Krausová, ktorá prežila holokaust, v rozhovore spomína na deň, keď musela prvýkrát nosiť hviezdu. „Obávali sme sa, ako budú ľudia reagovať. Keď sme s kamarátkou nastúpili do električky, jeden pán sa na nás díval. Usmial sa a nahlas povedal: ‚To sú dve princezné a majú zlatú hviezdu.‘ Všetci ľudia v električke sa usmievali, veľmi sa nám uľavilo.“
94-ročná Dita Krausová, ktorá prežila holokaust, v rozhovore vraví, ako jej počas vojny medzi mŕtvolami zamrzli emócie a čo robí, aby nebola deprimovaná zo súčasného diania. Napriek všetkému sa dokáže usmievať a odkazuje: „Vážte si, čo máte. Nie je to samozrejmé. Máte čo jesť, kde bývať, máte zábavu, kultúru, vážte si to.“