Izbovým rastlinám sa treba venovať celoročne, nielen vtedy, keď sa im nedarí, hovorí Matúš Varsik, ktorý sa venuje ich predaju. Zima je pre rastliny náročná a ľudia by na ňu mali myslieť už vtedy, keď si rastlinu prinesú domov a hľadajú jej vhodné miesto. „Je dobré, ak môže zostať na jednom mieste počas celého roka a nemusí sa veľmi presúvať.“

Koniec sezóny je podľa záhradnej architektky Lenky Hlubinovej Vargovej vhodným obdobím na plánovanie úprav. „Leto bolo extrémne horúce, takže kým to má každý majiteľ pozemku v pamäti, môže si spísať, čo mu na záhrade fungovalo a čo nie.“ V rozhovore hovorí aj o tom, kde v záhrade vodu míňame neefektívne a prečo je dôležité vytvárať v nej tieň.

Záhradná architektka radí, ako pripraviť záhradu na ďalšie suché a horúce leto. Jednou z ciest je využívanie dažďovej vody. „Prívalové dažde sa striedajú s obdobiami sucha a tepla. Jeden extrém strieda druhý. Preto je dôležité v čase veľkých zrážok vedieť zachytiť čo najviac vody. Tú môžeme využívať v období, keď je zrážok menej,“ vraví Lenka Hlubinová Vargová.

Na Slovensku rastie sedemdňová incidencia covidu. Za posledný týždeň narástol priemerný výskyt ochorenia o 26 percent. Najhoršia situácia je v Bratislave, Košiciach, Pezinku, Senci a Trnave. Rastie denný počet prípadov aj počet hospitalizovaných pacientov na covid. Momentálne je s covidom v nemocniciach 305 pacientov, u 153 z nich je covid dôvodom hospitalizácie. Na umelej pľúcnej ventilácii je sedem pacientov.

Vyvýšený záhon možno vytvoriť prakticky na akomkoľvek pozemku. Podľa záhradnej architektky Lenky Hlubinovej Vargovej je jedinou nevyhnutnou podmienkou dostatok slnka. „Bez slnka, ktoré na plochu svieti aspoň 10 hodín denne, to nemá zmysel,“ hovorí. Odborníčky vysvetľujú, aké sú výhody vyvýšených záhonov, ako ich vybudovať a čo v nich pestovať.

Záhrady v radovej zástavbe nemusia vyzerať ako cez kopirák. Záhradní architekti sa zhodujú, že hlavne trávnatá plocha sa v súčasných záhradách preceňuje a priestor pre detskú hru sa dá vytvoriť aj inak. „Niekedy stačí pieskovisko, skrýša v zeleni, drobný drevený domček či vaňa s pumpou na vodu,“ hovorí záhradný architekt Ferdinand Leffler.

Traja záhradní architekti radia, ako vytvoriť funkčnú záhradu v radovej výstavbe či satelite. Dá sa to aj bez betónových plotov, ktoré sa budujú pre súkromie. Architektka Jana Bieliková považuje za lepšiu alternatívu drevenú zástenu, pletivo potiahnuté popínavou rastlinou alebo živý plot z tisu či hraba.

Najčastejšou chybou pri rekonštrukcii záhrady je nedostatok konceptu – ľudia postupne dopĺňajú nové časti, ale nemajú víziu. „Vždy hovorím, aby sa pozreli na pôdorys svojej záhrady zhora, vďaka čomu začnú lepšie vnímať súvislosti. Ak nepoznáte súvislosti, dopadne to tak, že si urobíte predzáhradku, potom terasu a následne zistíte, že to spolu nefunguje,“ vraví záhradný architekt Ferdinand Leffler.

Záhradný architekt Ferdinand Leffler odporúča v záhrade uprednostniť lokálne materiály, napríklad kameň z blízkeho kameňolomu. „Máme krásne vápence a žuly. Prečo by sme mali voziť cez polovicu planéty sivý indický pieskovec alebo travertín? Nedáva to zmysel.“

Úplne bezúdržbové záhrady podľa záhradného architekta Ferdinanda Lefflera neexistujú. „Je to podobné, ako keby ste chceli bezúdržbového psa. Takisto je to nezmysel. Aj tomu psovi musíte dať občas nažrať, občas ho vyčesať alebo s ním zájsť k veterinárovi,“ vysvetľuje Leffler, ktorý sa dlhodobo venuje osvete v oblasti záhradnej architektúry. V rozhovore hovorí, ako si záhradu založiť či zrekonštruovať tak, aby vyžadovala menej starostlivosti.

Veľké plochy trávnikov sú určite neekologické, pretože práve trávniky sú najväčšími žrútmi vody, hnojív, ale aj ľudskej energie, hovorí záhradná architektka Jana Bieliková. „Klienti túžia po veľkých trávnikoch najmä kvôli deťom, aby sa mali kde hrať. Ale keď sa vrátim do svojich detských čias, najlepšie sme sa zabavili v zákutiach, kde sme si mohli vytvoriť akési tajuplné súkromie.“

Množstvo ľudí svoje záhrady zbytočne mazná veľkým množstvom hnojív a vody, hovorí záhradná architektka Jana Bieliková, ktorá šesť rokov pôsobila v televíznej relácii Hurá do záhrady. V rozhovore vysvetľuje, ako pristupovať ku konceptu záhrady s ohľadom na meniacu sa klímu a či je lepšie uprednostniť domáce druhy rastlín pred cudzokrajnými.

Urobiť poctivú záhradu alebo park sa ešte len učíme, za Českom zaostávame minimálne sto rokov, tvrdí krajinný architekt Michal Marcinov. V rozhovore hovorí o spolupráci s developermi, ale aj o tom, že na záhradu, ktorá nevyzerá ako podľa šablóny, treba odvahu a dôveru.

Ľudia môžu pestovať ovocie a zeleninu aj na balkóne na prašnej a hlučnej ulici, hovorí v rozhovore mestská záhradkárka Michala Hrnčiarová. „Existujú na to aj štúdie, ktoré hovoria, že vplyv rušnej ulice na potraviny nie je taký zásadný.“ Na svojom balkóne má už aj figu, vypestované bylinky jej pokryjú spotrebu.

Aj na malom balkóne dokážete vypestovať množstvo ovocia či zeleniny, veľmi efektívne sú bylinky, hovorí v rozhovore mestská záhradkárka Michala Hrnčiarová. Ľudia podľa nej často robia chybu, keď pestujú rastliny na balkóne v malých nádobách. Rastlina v nich nemá dostatočný priestor, ale zároveň pôda v malej nádobe veľmi rýchlo vysychá.