Zoológ Daniel Jablonski z UK v Bratislave strávil v Libanone necelé dva týždne v roku 2018. Hoci je krajina o niečo väčšia ako Banskobystrický kraj, predstavuje jedno z centier svetovej biodiverzity. Ochranu rôznorodosti života na Zemi považuje vedec za „najvyšší princíp, ktorý stojí za to, aby sa preň ľudia spojili“. Ak prídeme o biodiverzitu, bude koniec, dodáva Jablonski.

Sedem lokalít na Slovensku má veľmi sľubné vyhliadky, sú to Dúbrava, Pezinok, Rudňany, Kokava nad Rimavicou, Dobšiná, Ľubietová a Brezno. Okrem nich však majú potenciál aj niektoré ďalšie.

Mala to byť idylka. V obytnej zóne na okraji Veľkých Dvorník chceli ľudia ujsť pred mestom. Tešili sa na pokojný život v domoch s bazénmi a so záhradkami. To sľuboval aj územný plán. Za cestou sa však začína iná obec a iné plány.

Zo všetkých druhov sú podľa novej správy Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) najviac ohrozené sladkovodné živočíchy. Ich populácie celosvetovo poklesli o 84 percent. Problém poklesu populácií živočíchov sa týka aj Slovenska.

Podľa autorov novej štúdie môže kolaps nastať do štyroch dekád. Oslovený vedec výskum kritizuje, hovorí, že stojí na chybných základoch, a dodáva, že odlesňovanie nemôže v najbližších desaťročiach priamo viesť ku kolapsu globálnej civilizácie.

Hranice vzácnych biotopov európskeho významu často nie sú na Slovensku známe, vyriešiť by to mal nový softvér z dielne STU a SAV. Denník N zisťoval, ako program vznikol a ako funguje.

Predseda parlamentu Boris Kollár už nenamieta voči tomu, aby bola polovica Národného parku Muránska planina ponechaná ako bezzásahová. Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva sa s ním dohodli na pomalšom procese zonácie.

Národný park Muránska planina môže spĺňať medzinárodné kritériá, ak bude mať polovicu územia bez ľudských zásahov. Predseda parlamentu kritizuje obmedzenie ťažby. Minister životného prostredia pripomína, že tento záväzok podpísali všetci koaliční partneri.

Ministerstvo životného prostredia má pripravený projekt prírodnej rezervácie, ktorá by mala pomôcť nechráneným pralesom. Ani po niekoľkých mesiacoch ho neposunulo na ďalšie konanie.

Ak štát neobháji cez svojich úradníkov vzácne prírodné hodnoty Bobroveckej doliny, môže Slovensko nenávratne stratiť územie, aké už inde nie je.

Minister Budaj verejnosti sľúbil, že uchráni Štrbské Pleso pred výstavbou. Nie je to však také jednoznačné. Ak by sa naplnili predstavy už teraz platného územného plánu, horská osada sa zmení na nepoznanie.

Vo Vysokých Tatrách už taký osud postihol Skalnaté pleso: po rozsiahlej výstavbe stratilo vodu a už sa ho nikdy nepodarilo utesniť.

Tatranský národný park dúfa, že na Štrbskom Plese sa nezopakuje taká devastácia, aká sa udiala pred časom v Demänovskej doline. Do veci sa vložil aj minister životného prostredia Ján Budaj.

Počas vedenia Martina Lakandu uzavrela Štátna ochrana prírody niekoľko podozrivých zmlúv, ktoré začne preverovať polícia.

Vplyvní ľudia na YouTube a Instagrame prechádzajú na ekologický život. Majú vplyv – takmer každý deň dostávajú fotografie od tínedžerov, ako zbierajú odpadky.

Čelíme klimatickým zmenám, erózii pôdy, nedostatku vody, čelíme kolapsu života a my to chceme zachrániť tým, že budeme inak rúbať? Vedec a ochranár Michal Wiezik sa prekrúžkoval do europarlamentu na druhé miesto za koalíciu Progresívne Slovensko a Spolu.

Približne 400 miliónov PET fliaš sa nerecykluje, končia na skládkach a v prírode, hovorí minister životného prostredia.

Babišov Agrofert v bývalom Istrocheme vyrába chemikáliu pre výrobcov pneumatík. Úrady mu povolili vyrábať ešte viac, hoci už teraz je veľkým znečisťovateľom ovzdušia.

Právnička Polly Higgins hovorí, že by si priala žiť v ekologickom svete, kde sa darí ľudstvu ako celku. „Aby nás viac nerozdeľovali hranice, ale spájal spoločný záujem, ktorý sa riadi pravidlom: V prvom rade neubližuj.“

Hrozí, že v roku 2100 bude päť až 12 percent ostrovov Francúzskej Polynézie úplne pod morskou hladinou. Obyvatelia chcú s oceánom bojovať stavbou plávajúceho mesta.

Pri niektorých druhoch lemurov, opíc a ľudoopov klesla populácia len na niekoľko tisíc jedincov. V prípade gibona s latinským názvom Nomascus hainanus zostalo menej ako tridsať zvierat, vraví vedec.

Dochádza tu k likvidácii životného prostredia pod pláštikom budovania obnoviteľných zdrojov, hovorí ekológ Tomáš Derka z UK o schválenom návrhu vlády stavať malé vodné elektrárne.

Treba sa dívať na širší časový a historický rámec. Nemožno povedať, že by toto krátkodobé ochladenie na drobnom území ovplyvnilo trend globálneho otepľovania, hovorí klimatológ Jozef Pecho.

Ako súčasť karpatskej populácie predstavujú slovenské vlky potenciálne dôležité spojivo medzi severom a juhom Európy.

Obyčajní ľudia sa k prírode správajú ako idioti a nemajú k nej vzťah, hovorí prírodovedec, dokumentarista a fotograf Tomáš Hulík.