Životné prostredie

Články

Ján Budaj: Matovičove komunikačné chyby neškodia štátu a aj prezidentka polarizuje

S obnoviteľnými zdrojmi sme na tom oveľa lepšie, ako sme dúfali, ibaže to je zlá správa

Na obnovu starých budov pôjde viac – vláda očakáva vyše miliardy eur ročne

Rieka bola biela a zapáchala ako mlieko. Za čo dostali mliekarne na Podpoľaní nezvyčajne vysokú pokutu

Ľudia po pohreboch najviac ľutujú, že nič nepovedali, hovorí celebrantka z prírodného cintorína

Na Zemplíne sa deje nevídaná vec: súkromní vlastníci ponúkli štátu svoj les, aby v ňom vyhlásil novú prírodnú rezerváciu Oborinský luh

Ministerstvo životného prostredia finalizuje proces vyhlásenia prírodnej rezervácie Oborinský luh, ktorá je celá v súkromnom vlastníctve. Miestny urbár uprednostnil kompenzácie od štátu pred ťažbou, chce zachovať les a potenciál vidí aj v cestovnom ruchu.

Vo vyhliadkovej veži na Štrbskom Plese postavili gastroprevádzku namiesto múzea a žiadajú zmenu stavby pred dokončením

Vyhliadková veža na Štrbskom Plese mala mať najmä edukačný charakter, no investor pridal kuchyňu. Okresný úrad, ktorý sa vyjadruje ku kolaudácii, hovorí o zmene na ďalšie stravovacie zariadenie s výzdobou o Tatranskom národnom parku.

Dobrovoľne behali okolo uhoľnej elektrárne. Uprostred panorámy sa objavil obrovský hríb dymu, hovorí bežec

Bolo to pre ne hodinové peklo, hovorí ochranár o tom, čo prežívali počas ohňostrojov vtáky a zvieratá v lese

Minister Budaj vyhlasuje vojnu plastom. Od budúceho roka dostaneme za nápojovú fľašu či plechovku 15 centov

Vyrobte z neho mozaiku na stenu, do ZOO radšej zavolajte. Čo so stromčekom po Vianociach?

Rozprávanie botanika o umelom snehu ukazuje, že nám zatvorených lyžiarskych stredísk nemusí byť až tak ľúto

Nemusí smrdieť ani lákať mušky, no treba vedieť, ako na to. Kuchynský odpad musí väčšina Slovenska triediť od Nového roka (+ návod, ako triediť)

Vyššie ceny za potraviny v plaste nie sú zlé, treba však aj zmenu systému, hovorí riaditeľ Natur-Packu

Kde vyrástol váš vianočný stromček? Ak nie v čínskej továrni na plastové výrobky ani v slovenských lesoch, potom je možné, že sa jeho príbeh začal v Dánsku. V Európe sa predá približne 50 miliónov vianočných stromčekov ročne, odhaduje dánsky pestovateľ Lars Geil. Dáni držia v ich pestovaní prvenstvo. Z približne dvanástich vypestovaných kusov je desať určených na vývoz. Za najvzácnejšiu sa považuje jedľa Nordmannova. O kvalitu a zvyšovanie ekologických štandardov pri pestovaní stromčekov sa stará Dánska asociácia vianočných stromčekov. Lars Geil je jej dlhoročným členom a expertom. Jeho stromčeky zdobili komnaty dánskej kráľovskej rodiny aj britského kancelára. V rozhovore hovorí aj o tom: prečo je Dánsko ideálnou krajinou na pestovanie vianočných stromčekov, čo robí dánske jedličky výnimočnými, ako sa starať o stromček, aby dlho vydržal, prečo niektoré stromčeky voňajú a iné nie, aké sú trendy vo vianočných stromčekoch. Keď som si zisťoval informácie o pestovaní vianočných stromčekov, videl som, že je okolo toho hotová veda. Čomu sa venujte vy? Pestujem vianočné stromčeky už tridsaťpäť rokov, takže saenujem všetkému - od pestovania, propagácie až po veľkopredaj. Vyvinul som aj špeciálny nástroj, vyzerá trochu ako veľký kovový štipec, s pomocou ktorého sa reguluje rast stromčeka bez použitia chemických látok. Ako ste sa k tomu dostali? U vás sa vianočné stromčeky študujú na nejakej škole? Neexistuje odbor „Vianočné stromčeky”, ale som vyštudovaný lesný inžinier. Skončil som v roku 1986 a rok predtým som bol na svojej poslednej polročnej stáži vo veľkej lesníckej firme. Po štyroch rokoch som s jedným kolegom odišiel a založili sme si vlastnú firmu, ktorá predáva vianočné stromčeky do celej Európy. Neoplatia sa ale viac veľké stromy pre, povedzme, drevársky priemysel? Prečo niekto ide radšej do biznisu s vianočnými stromčekmi? Životný cyklus stromov na lesných plantážach je šesťdesiat, osemdesiat, niekedy až stodvadsať rokov. Tak dlho trvá kým vyrastie smrek alebo dub kým ho môžete vyrúbať. V porovnaní s tým viete vianočné stromčeky oveľa rýchlejšie rotovať. Keď zasadíte dub, tak sa jeho výrubu nedožijú možno ani vaše deti. No vianočný stromček vyrastie za osem až dvanásť rokov. Čiže ak ho zasadíte dnes, bude vám skrášľovať v roku 2028 až 2032. Bežne v podnikaní je aj takáto doba nevídane dlhá investícia, pre nás je ale veľmi krátka. Pamätáte si ešte na prvý vianočný stromček, ktorý ste zasadili? Presne si to pamätám, bolo to v roku 1988, keď som ešte pracoval na súkromnej lesnej plantáži. Začal som vtedy s pokusným pestovaním vianočných stromčekoch. Doslova som sa pohrúžil do ich výskumu a zdokonaľovania, napríklad som skúšal vylepšovať ich tvar. Majiteľ lesného podniku, pre ktorého som pracoval, tým nebol veľmi nadšený. Mal som niekoľko svojich stromčekov, s ktorými som experimentoval. Teraz som vlastne ukončil výskum na tretej generácii. Čo je špeciálne na Dánsku, že sa z neho stal najväčší dodávateľ vianočných stromčekov v Európe? Podmienky pre pestovanie, klíma, zrážky a mierne teploty v zime, ktoré pripomínajú skôr chladnejšie leto u vás. Všade dookola máme dostatok vlahy z mora. Dosť sa to podobá na podnebie, ktoré majú napríklad na juhovýchode Škótska alebo na západe Francúzska. V Rumunsku, Maďarsku aj u vás na Slovensku máte príliš horúce letá a studené zimy. Vianočným stromčekom sa viac darí pri miernejšej klíme. A navyše, dánski pestovatelia si budovali know-how posledných päťdesiat rokov. V podstate sme založili toto odvetvie. Máme veľa firiem, ktoré fungujú ako subdodávatelia. Ja mám tu v Dánsku 160 hektárov vianočných stromčekov a ani nemám traktor. V technike som ľavý. Ak potrebujem stroj na sadenie s GPS, viem, komu zavolať. Ak potrebujem mašinu na balenie, poznám veľa dodávateľov, ktorí prídu a pomôžu mi. Koľko stromčekov ročne vypestuje pre vianočný trh? Tento rok dodáme v rámci mojej siete partnerov asi 260-tisíc stromčekov vypestovaných tu v Dánsku a v Škótsku. Su to predpokladám nejaké špeciálne druhy. My sa špecializujeme výlučne na dánsku jedličku. Ešte na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov bol najpopulárnejším druhom vianočného stromčeka v Európe smrek. No niektorí pestovatelia začali vysádzať jedľu nordmannovú a tento trend sa rozšíril do celej Európy. V roku 1996 ma Dánske ministerstvo pre životné prostredie a lesy poverilo, aby som zmapoval, aké vianočné stromčeky sa pestujú po celej Európe. Zistil som, že skoro všetci prechádzajú na jedľu. Rodinám v Európe sa zapáčila. Má pekný tvar, tmavozelenú farbu, nie je lepkavá a má mäkké ihličie. Čo treba robiť, aby takýto stromček v byte dlho vydržal? Keď strom kupujete, nechajte si z neho zrezať ešte aspoň dva centimetre z kmeňa. Ďalej je to akoby ste sa starali o kvetinu z kvetinárstva. Ak nemá vodu, uschne. Takže aj keď ho nedávate rovno do stojana, dajte ho do vedra s vodou. To je najdôležitejšie. A kým sa ho nechystáte ozdobiť, skladujte ho v chlade. Všimol som si, že niektoré stromčeky cítiť po ihličí, iné nie. Dá sa urobiť niečo, aby stromček voňal? Povedal by som, že to jediná nevýhoda jedličiek nordmannových. Nie sú veľmi voňavé. Existujú druhy, ktoré rozvoniavajú, smrek pichľavý alebo jedľa vznešená. Vypestovať jedľu vznešenú je ale veľmi náročné. Ak ich zasadíte sto, musíte sa veľmi usilovať, aby z vyrástlo dvadsať vianočných stromčekov. Keď mrzne, tak hynú. Preto nie je veľa pestovateľov v Európe, ktorí ju majú. Smrek pichľavý je veľmi pekný stromček, keď je malý. Hodí sa aj do črepníkov. Ale tiež sa ťažko pestujú a navyše sú lepkavé. Váš pes alebo deti by sa mu určite veľmi nepotešili. Existujú aj vo vašom odvetví nejaké sezónne trendy? Čoraz viac sú obľúbené úzke stromčeky. Také, ktoré nezaberajú príliš veľa miesta v obývačke. Zdá sa mi, že my pestovatelisa sme sa zameriavali viac na košaté a široké. Možno vo východnej Európe máte radšej hustejšie a pevné stromčeky s množstvom konárov, aby sa na ne dalo zavesiť veľa ozdôb. Vo Francúzsku napríklad inklinujú k užším a menším. Už to nie je ako voľakedy, keď mal každý veľký dom. Ľudia sa presúvajú do miest, byty v nich sú čoraz menšie. Ako sa v Dánsku pozeráte na environmentálne dopady pestovania stromčekov? Čoraz viac zákazníkov sa nás pýta za akých podmienok ich pestujeme, či pritom dávame pozor na životné prostredie. U nás ich môžete pestovať buď tradične alebo ekologicky. Zväzy lesníkov a pestovateľov teraz veľa diskutjú o tom, koľko oxidu uhličitého z atmosféry sa uloží v jednom vianočnom stromčeku. Za život zachytí 16 až 18 kilogramov. Ak ich máte na hektári zasadených šesť alebo sedemtisíc je to obrovské skladisko uhlíka. Čo si myslíte o plastových stromčekoch? Nuž… V Európe sa ich používa čoraz viac. Nie sme z toho samozrejme príliš nadšení. Robíme dokonca kampaň Za skutočný stromček. Nemôžete byť ekologickí, ak si kúpite umelú náhradu z Číny. Plastový stromček sa musí používať opakovane desať až dvanásť rokov, aby to z environmentálneho hľadiska dávalo zmysel. V USA bol pár rokov dozadu znepokojujúci trend návratu k plastovým stromčekom, ale zhruba pred štyrmi rokmi sa to otočilo. Tamojší pestovatelia zase nestíhajú pokrývať dopyt. Prejavuje sa na pestovaní a predaji stromčekov koronakríza? Bola to zvláštna sezóna. V októbri naši odberatelia začali znižovať objednávky pre lockdowny. No teraz sa zase ukázalo, že ľudia cez sviatky ostanú doma. Nechodí sa lyžovať, veľké rodiny sa nestretávajú a budú Vianoce sláviť oddelene. Začiatkom decembra preto odberatelia hlásili nárast dopytu o 80 až 100 percent. Vyzerá to teda tak, že toto bude rok, keď budú stromčeky vypredané už pred Vianocami. Máte nejaké obľúbené vianočné ozdoby? V Dánsku určuje trendy v ozdobovaní dizajnová značka Georg Jensen. Každú sezónu sa Vianoce nesú v niečom inom. Raz sú to anjeli, potom snehuliaci. Pracujú veľa s ozdobami v striebornej a zlatej farbe. Väčšina ľudí si u nás nevešia na stromček svetielka ale naozajstné sviečky, ktoré sa zapaľujú až na štedrý večer. Aj na tie sa vyrábajú špeciálne držiaky. A u vás doma? Na našom vianočnom stromčeku nesmú nikdy chýbať dve veci. Malý vtáčik, ktorého vešiame na vrch stromčeka. U nás v dánsku sa na štedrý večer spieva a tancuje. Vtáčik nás má naladiť, aby sme nespievali falošne. A druhá ozdoba je dar od dánskej kráľovnej. Vy máte na stromčeku ozdobu od kráľovnej? Pred niekoľkými rokmi som vyhral súťaž o najkrajší vianočný stromček v Dánsku. Pozvali nás, pri tej príležitosti ku kráľovnej Margaréte druhej. Ten strom mal asi šesť metrov a celý ho ozdobili ručne vyrábanými ozdobami. Jednu z ozdôb nám kráľovná darovala.

Dánsky pestovateľ jedličiek: Byty sa zmenšujú, ľudia chcú užšie vianočné stromčeky

„Na stromčeku u nás doma nesmie chýbať vtáčik a ozdoba od kráľovnej,“ hovorí Lars Geil.

Suché borovicové lesíky sa na Záhorí menia na močiare plné divokého života, a to len preto, že človek vrátil vodu, kam patrí

Ochranári revitalizovali mokrade v pieskových dunách na Záhorí. Po pätnástich rokoch konštatujú, že sa do územia vrátila divočina.

Príbehy zastrelených vlkov: Ako miznú mláďatá, zostávajú oslabené svorky a prečo treba pustiť ovčiarskych psov z reťazí

Ochranári majú podozrenie, že poľovníci pri zabíjaní vlkov podvádzajú. Varujú tiež, že keď svorka stratí tie vlky, vďaka ktorým efektívne loví, môže sa zamerať na dobytok a spôsobiť väčšie škody.

Na Popradskom plese chce stavať podnikateľ, ktorý mal firmu so Zoroslavom Kollárom

Firma, ktorá s prispením eurofondov postavila Majláthovu chatu pri Popradskom plese, chce vedľa nej pristaviť ďalší objekt. Ochrana prírody predbežne súhlasila, miestni obyvatelia sa obrátili na Okresný úrad v Poprade.

Pľúca Slovenska budú menej výkonné, hovorí vláda o lesoch v uniknutom dokumente pred samitom

Sypanie ekologickejšou soľou nechcú úrady na horských priechodoch povoliť. Analýzy, ktorými by to zdôvodnili, chýbajú

Rozšíriť bratislavskú spaľovňu? Mesto viac dosiahne triedením bioodpadu, hovorí štúdia

Týždeň v európskej ekonomike: Obchodnú politiku EÚ možno čaká „zelený“ obrat

Ľudia chcú petíciou zachrániť Demänovskú dolinu pred výstavbou, ktorá na Slovensku nemá obdobu

V novom územnom pláne obce Demänovská Dolina má pribudnúť 70 hektárov určených na výstavbu. Petíciu za stavebnú uzáveru a ekologickú dopravu podpísalo za necelé dva dni 26 000 ľudí.

Kontinenty horia, ľadovce sa topia, koraly umierajú. Attenborough zachraňuje svet už aj cez Instagram

Vegeburgery prežili útok agrárnej loby, rastlinné jogurty a syry však možno zmenia názvy

Po zničení múzea zostala zo vzácneho hada nadlho len kresba. Znovu ho objavil vedec zo slovenskej univerzity

Zoológ Daniel Jablonski z UK v Bratislave strávil v Libanone necelé dva týždne v roku 2018. Hoci je krajina o niečo väčšia ako Banskobystrický kraj, predstavuje jedno z centier svetovej biodiverzity. Ochranu rôznorodosti života na Zemi považuje vedec za „najvyšší princíp, ktorý stojí za to, aby sa preň ľudia spojili“. Ak prídeme o biodiverzitu, bude koniec, dodáva Jablonski.