Životy žien
Články
Minúta po Minúte
Hoci sú ukrajinské vojačky právne rovné vojakom, realita je iná, vraví ukrajinská sociologička Anna Kvitová. „Čelia prehnane ochranárskym postojom a tí, čo rozhodujú o ich umiestnení, im radšej nájdu jednoduchšiu prácu a držia ich ďalej od frontovej línie,“ vysvetľuje v rozhovore.
Lekári začínajú chápať, že existujú špecificky „ženské“ choroby a treba ich brať vážne, píše Silvie Lauder. Upozorňuje na výskum genetičky Marleny Fejzo, ktorá sama trpela extrémnou formou tehotenskej nevoľnosti, že sa rozhodla svoj výskum zamerať na to, ako zmierniť či potlačiť tieto nepríjemné prejavy.
Jedna z vecí, ktoré vojna zmenila, je to, ako ženy nazerajú na seba, vraví ukrajinská sociologička Anna Kvitová. „Zistili, že sa dokážu chopiť zbrane. Iné zistili, že sa dokážu postarať o celú domácnosť a celú rodinu samy bez muža. Už im nikto nemôže povedať, že niečo nedokážu.“
Mám pravidelne sa ozývajúcich hejterov, ktorí kopírujú výroky politikov alebo ‚hviezd‘ dezinfoscény,“ hovorí moderátorka Jana Krescanko Dibáková. Súdny spor, ktorý sa týka urážok voči nej, trvá už päť rokov. „Cítim bezmocnosť z toho, že sa nevieme dopracovať k výsledku,“ vraví v rozhovore.
Keď prišla Martina s nevoľnosťami k lekárovi, poradil jej, aby sa „snažila nevracať“. Podobnú skúsenosť má množstvo žien, no nové výskumy ukazujú, že aj s bolestivou menštruáciou, nevoľnosťami v tehotenstve a prejavmi menopauzy sa dá niečo robiť.
Ak v médiách alebo vo verejnom priestore zaznie zo strany politikov urážka, nemala by byť len tak zametená pod koberec, hovorí Jana Krescanko Dibáková, ktorá na TV Joj moderuje politické diskusné relácie. „Reagovať určite treba. Najmä pokiaľ ide o osobné útoky, treba reagovať rýchlo a rázne, aby si to už daný politik nedovolil.“
Ľudia si dovolia k ženám veci, ktoré by si voči mužovi v tej istej profesii nikdy nedovolili, hovorí režisérka Mariana Čengel Solčanská o skúsenostiach vo filmovej brandži. Mnohým ženám v umeleckých profesiách chýba podpora a pochopenie, aby dokázali pracovať aj po narodení detí.
Od žien v umení čakáme nemožné, hovoria v ankete Sláva Daubnerová, Wanda Adamík Hrycová, Tereza Nvotová a ďalšie ženy v umeleckých profesiách. V reakcii na prerušený prejav režisérky Darie Kashcheevy, ktorý rezonoval na Českých levoch, sme sa ich pýtali, aké majú skúsenosti s nerovným postavením žien a mužov v kultúre.
Otec jej dieťaťa bez slova ušiel, po pôrode zostala na dieťa sama. „Vtedy som vôbec nechcela počúvať, aká som silná a ako to dobre zvládam,“ hovorí Zita Pisárová. Jej skúsenosť ju inšpirovala k tomu, aby vytvorila podporné skupiny pre jednorodičov v Bratislave. „Je to veľmi špecifická skupina – hoci sú veľmi početní, od ostatných sa izolujú.“
Na celom svete dramaticky pribúda prípadov ženskej obriezky, upozorňuje UNICEF s tým, že dievčatá sú mrzačené v čoraz mladšom veku. Počet žien s obriezkou sa od roku 2016 zvýšil z 200 na 230 miliónov. (čtk, guardian)
Od začiatku roka 2024 eviduje platforma Bezpečná žurnalistika na Slovensku deväť hlásení o útokoch na ženy novinárky. Ide o rapídny nárast v porovnaní s minulým rokom, keď za 10 mesiacov platforma zaznamenala 21 útokov na ženy.
31-ročná Lucie Levá rozpráva o tom, aké bolo vypočuť si diagnózu rakoviny po tretí raz. „Keď sa mi ochorenie vrátilo prvýkrát, tak som si prešla hroznou stratou viery. Naozaj som si myslela, že keď budem pevne veriť, že sa mi choroba nevráti, skutočne som v tom bola veľmi pozitívna a plná nádeje… a aha… Verila som, bola som pozitívna a nič.“
Prezidentka Zuzana Čaputová hovorila v Bruseli o útokoch na ženy vo verejnom živote. Okrem političiek sa to podľa nej týka aj novinárok, aktivistiek, umelkýň či vedkýň. To odrádza ženy a dievčatá od účasti na riešení vecí verejných.
Česká fotografka Lucie Levá má 31 rokov a tretíkrát rakovinu. Vraví, že je alergická na vety typu „Si hrdinka, to zvládneš“. Začínať liečbu stále odznova je podľa nej veľmi náročné. „Človek to vníma ako prehru. Ale prehra to nie je, je to nová nádej.“
Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava uvedie 8. marca scénické čítanie hejtov s názvom Odrežem ti hlavu!, ktoré napísali a zaslali novinárkam, političkám či ženám z kultúry. Čítanie sa bude konať symbolicky na Medzinárodný deň žien.
V Katalánsku od pondelka začali v lekárňach zadarmo poskytovať menštruačné pomôcky určené na opakované použitie, ako sú kalíšky, spodná bielizeň či látkové vložky. Krok regionálnej vlády môže pomôcť približne 2,5 miliónu ľudí.
Kúpila som si jednosmernú letenku a odišla, hovorí Slovenka Erika Koštialová o tom, ako sa dostala do Paríža bez práce, bývania či znalosti francúzštiny. Povedala si, že nemá čo stratiť. „Zobrala som si k srdcu, že ľudia viac ľutujú to, čo neurobia, ako to, čo urobia. Keď niečo vyskúšate a je to zlé, tak to ľutujete menej, než keď to nevyskúšate.“
Sexuálne násilie sa začína tam, kde sú nám naši sexuálni partneri ľahostajní, vraví výskumníčka a pedagogička Veronika Valkovičová. „Prevenciou proti sexuálnemu násiliu je teda záujem a starosť o to, čo ľudia v našom okolí potrebujú, chcú a na čom im záleží,“ vysvetľuje a vyberá päť kníh k téme.
Washington Post sledoval príbeh Brazílčanky, ktorá kvôli interrupcii precestovala 2700 km. V jej krajine sú interrupcie nelegálne a pri tajných interrupciách každé dva dni zomrie jedna žena. Cristina od strachu schudla 9 kg, o svojej ceste povedala iba priateľovi, ktorý ju odhováral s tým, že pácha vraždu.
Po 15 rokoch sa Jana Bercelová vrátila z Londýna do rodného Humenného a založila v ňom kultúrne a komunitné centrum Nerv. Za päť rokov si získalo množstvo návštevníkov rôznych generácií. „Chcela som urobiť niečo pozitívne,“ hovorí.