Jej umelecké šperky nosí prezidentka, s politikou sa zoznámila aj vďaka manželovi Ivanovi Štefunkovi. „Politika je podľa mňa najťažšia robota na svete, za ktorú človek v živote nedostane vďaku,“ hovorí kostýmová výtvarníčka Nataša Štefunková.

Hnutie MeToo prinútilo Stana zamýšľať sa nad tým, či sa k ženám vo svojom okolí vždy správal vhodne. Roky sa bál, že jednej z nich ublížil, a preto sa rozhodol, že bude najlepšie, keď sa o tom porozprávajú.

„Synov úraz bol pre celú našu rodinu príležitosťou spomaliť, zastaviť sa, pozerať sa na veci trochu inak,“ hovorí v rozhovore Marieta Kováčová.

„Mojím zámerom nie je porozprávať smutný príbeh alebo sa utešovať, že som to zvládla. Rozprávam o ťažkých veciach preto, aby to pomohlo niekomu inému,“ hovorí Monika Gallschneiderová, ktorá roky zažívala psychické týranie.

„Každá obeť má okolo seba auru podozrenia, čo všetko si navymýšľala. Často vystupuje z oslabenej pozície. Najviac viditeľné je to v prípadoch, keď je páchateľ spoločensky rešpektovaný alebo známy,“ hovorí publicistka Nataša Holinová, ktorá sa dlhodobo venuje otázkam ochrany obetí.

Pozitívne myslenie, ktoré neodráža realitu, môže mať negatívne dôsledky.

„Ja som tým nikoho neurazil, nikoho som tým neponížil. Akurát nejaké frustrované ženy, ktoré majú pocit, že musia bojovať za rovnoprávnosť,“ hovorí herec Maroš Kramár.

Ako dieťa vyrastala v biede a zažívala šikanovanie, dnes preto hovorí o potrebe prevencie generačnej chudoby.

Päť žien, ktoré sa samy starajú o deti, hovorí o tom, ako ich zasiahla koronakríza.

„Ak vám chýba niečo mimo karantény, nájdite si k tomu alternatívu. Ja mám celý svoj život poskladaný z takých alternatív,“ hovorí blogerka Petra Halmešová.

„Dostali sme nálepku, že sme neprispôsobiví, tak čo už s tým narobím?“ reaguje Viera Kováčová na slová Igora Matoviča. Už niekoľko týždňov nemôže pracovať v teréne, a tak šije rúška pre deti z osady a školí rodičov cez mobil a internet.

„Dnešné ženy už zažívajú väčší úspech, ale jedna generácia žien stále odovzdáva tej druhej rovnaký vzorec – potrebu urobiť každého šťastným a spokojným,“ hovorí britská koučka Kim Morganová.

„Polovicu populácie tvoria ženy. Vyváženosť reprezentácie by sa preto mala odraziť všade – na úrovni politiky, diplomacie aj sociálneho života,“ hovorí slovenská diplomatka Karla Wursterová.

“Ak letíte lietadlom z Bratislavy do Londýna, dostanete vyššiu alebo rovnakú dávku žiarenia ako počas mamografického vyšetrenia,” reaguje na známy hoax rádiologička Monika Grilli Wagnerová.

„Veľa sa straší migrantmi, ale my jednoducho budeme musieť doviezť nejakú pracovnú silu, ktorá nám vykryje chýbajúcich zamestnancov,“ hovorí výkonná riaditeľka portálu Profesia.sk Ivana Molnárová.

„Prajem si ostať na Slovensku, ale obávam sa, že budem musieť odísť,“ hovorí študentka šiesteho ročníka medicíny Júlia Bartková.

„Nesúhlasím s tvrdením, že dnešná mladá generácia to vo vzťahoch ľahko vzdáva. Vzdávajú to vtedy, keď zistia, že sa úplne míňajú a že ich život by bol plný nešťastia a trápenia,“ hovorí Zuzana Hradileková, ktorá vedie manželskú poradňu.

„Niekedy zlo tušíme, ale bojíme sa a snažíme sa ho poprieť. Ale to nefunguje. Zlo pod povrchom proste žije,“ hovorí o skúsenostiach z občianskej vojny v bývalej Juhoslávii Anita Kardum.

„Nie je to tak, že nám umelá inteligencia vezme prácu. Ťažké bude len prechodné obdobie medzi zánikom starých a vznikom nových pracovných miest,“ hovorí 22-ročná kanadská programátorka Anna Kazlauskas. 

„Cirkvi by mali reagovať na zlyhanie, prijať kritiku a napraviť to. Nedopustiť sa viac rovnakých chýb. A tí, ktorí nás na to upozornia, nemusia byť nevyhnutne kresťania,“ hovorí evanjelická teologička.

„Je veľa ľudí, ktorí našu prácu vidia, vážia si ju aj ju oceňujú. Cítim, že to všetko má zmysel, aj keď to nie je ľahké,“ hovorí finančná manažérka, ktorá pracuje pre pomáhajúce organizácie.

V Srbsku pomáhala ľuďom traumatizovaným týraním, nehodami a vojnovým konfliktom. „Myslela som, že na Slovensku to nebude také ťažké, ale potom som sa začala venovať obetiam domáceho násilia,“ hovorí Milota Dubovská z krízového strediska Dúha.

“Rozdiel medzi mužským a ženským písaním neexistuje. Ktokoľvek, kto tvrdí, že ho vie rozoznať, zavádza. Nevie to rozoznať ani počítač,” vraví prekladateľka a zakladateľka vydavateľstva INAQUE.

„Odísť z profesie, v ktorej máte meno, kredibilitu a uznanie, nie je ľahké. Zmena však človeku môže priniesť pocit naplnenia a vieru, že spoločnosti odovzdávate kus seba,” hovorí Vladimíra Meško Briestenská.

„Som veľký ‚verič‘ v ľudské dobro. Aj náš projekt si vždy nájde tých správnych adresátov. Je ich dosť. A neprekvapuje ma to,“ hovorí Martina Skákalová Kasemová, ktorá už tretí rok pomáha plniť priania seniorov z domovov sociálnych služieb.

„Keď sa ma dnes niekto pýta, čo budem robiť popoludní, nemám problém odpovedať, že idem k psychologičke. Nehanbím sa za to. Tajiť to nie je riešenie,“ hovorí 20-ročná česká študentka biomedicíny Veronika Kamenská, ktorá vymyslela aplikáciu Nepanikár.