Perzeidy vstupujú do zemskej atmosféry rýchlosťou až 59 kilometrov za sekundu a žiaria vo výške okolo 120 až 80 kilometrov (v prípade väčších perzeíd aj menej) nad zemským povrchom.

Veľká vojna a zrod modernej doby – s týmto podtitulom vyšiel minulý rok český preklad dnes už takmer legendárnej knihy kanadského historika s lotyšskými koreňmi Modrisa Eksteinsa Svätenie jari, ktorá vyšla prvý raz v roku 1989. Je to bezpochyby jeden z najzaujímavejších pohľadov na prvú svetovú vojnu, v ktorom sa nedočítate ani tak o slávnych udalostiach, ako skôr o sociálno-kultúrnych dosahoch prvej svetovej vojny na európsku spoločnosť.

V hlavnom meste Libanonu tento týždeň explodovalo 2700 ton dusičnanu amónneho. Ten sa napriek mnohým varovaniam colného úradu nachádzal v prístavnom sklade. Anorganický chemik Karol Jesenák hovorí, že problém nie je v jeho výbušnosti. Riziko stúpa, ak sa skladuje vo veľkých množstvách a vo vlhkom prostredí.

Vedci skúmali, prečo sa na sociálnych sieťach šíri o novom koronavíruse toľko nezmyslov. Podľa psychologičky z SAV by sa nás sociálne siete pred šírením obsahu mohli pýtať, či to chceme naozaj spraviť. U časti používateľov by tak zabránili impulzívnemu šíreniu čohokoľvek, keďže by vytvorili priestor na overenie faktov.

Pri rekonštrukcii Katedrály Najsvätejšej Trojice v Žiline našli reštaurátori kryptu plnú kostrových pozostatkov. Odborníci teraz zisťujú ich vek, skúmajú, ako zomreli a ako sa dostali do krypty.

Mozog pacienta síce číslice 2 až 9 deteguje, no on si to vôbec neuvedomuje. Aby mohol pacient fungovať, vymyslel si vlastné číslice, kde napríklad ⌊ znamená 2 a symbol ⌈ predstavuje osmičku.

Alžbeta Hesenská priťahovala svojím šarmom korunované hlavy po celej Európe. Ona sa však rozhodla pre ruské veľkoknieža. Rusko bola pre ňu životná voľba. Neodišla z neho ani po atentáte na svojho manžela. Predala všetky šperky a založila Rád sv. Marty a Márie, kde sa starala o chudobných a chorých Moskovčanov. Jej vplyvu sa bál aj vodca revolúcie Vladimír Iľjič Lenin, preto vydal príkaz na jej zatknutie a popravu.

Podľa vedkyne má paleontológia potenciál pre medicínu, biológiu, ale aj modernú ekológiu.

Slnko bolo prastarým bohom Indoeurópanov. Zmienky o ňom nachádzame v antických mýtoch, novovekom baltskom folklóre, nordických vyobrazeniach doby bronzovej a rovnako aj v starovekej Indii. Dôkazy o kulte slnka nachádzajú archeológovia aj na území dnešného Slovenska.

Je to prvý raz v dejinách, čo súkromná spoločnosť (SpaceX) vyniesla ľudí do vesmíru a v bezpečí ich dopravila späť na Zem.

Výskum Valérie Vaškaninovej a jej medzinárodného tímu vyšiel v Science, jednom z najprestížnejších vedeckých časopisov.

Nebezpečne šíriace sa choroby trápili ľudstvo už v praveku a ovplyvňovali chod dejín. Zasahovali nielen do vojenských ťažení, do politického a hospodárskeho života, ale predovšetkým do života ľudí, pretože so sebou prinášali aj psychologické dôsledky. Svojím vplyvom tak rozhodne patria ako do európskej, tak aj do svetovej histórie. To, čo prežívame v súčasnosti, nie je z hľadiska dejín netypický stav, a ak budete pri čítaní knihy Epidémie v dejinách nachádzať súvislosti s aktuálnou situáciou na Slovensku a vo svete, nie je to náhoda.

Barbara Lášticová a Miloslav Bahna hovoria o tom, ako Slováci prežívajú pandémiu, a o hľadaní rovnováhy medzi zachovaním si ostražitosti a zdravého rozumu.

Stanovisko Applu je, že mnoho ľudí už nabíjačky má a mnohé z nich by po zakúpení nového smartfónu skončili v koši.

Vývoj vakcíny proti koronavírusu je dnes najväčším vedeckým bojom na svete. Počítajú sa minúty, koncentrácie protilátok, počty mŕtvych a miliardy dolárov.

Štúdie hovoria, že rúška – aj tie vyrobené doma – znižujú riziko nákazy novým koronavírusom.

Počet horúcich letných dní na celom Slovensku za ostatných 40 rokov rastie. Teplotné rekordy sa prepisujú z roka na rok. O to častejšie riešime jednoduchú otázku: ako sa ochladiť? Odpoveď na ňu je zároveň aj podnikateľská príležitosť.

Moderné armády sa vyvinuli zo žoldnierskych vojsk. V Uhorsku prax žoldnierskej armády ako prvý zaviedol panovník Matej Korvín. V priebehu 17. storočia došlo k významným zmenám vo vojenstve a vznikajú stále armády. Ich vznik zásadne ovplyvnili aj dve techniky – ľahké delostrelectvo a kresadlo s bajonetom.