Zvyk búrať staré pamätníky a stavať namiesto nich nové je starý ako ľudská civilizácia. Táto rozporuplná činnosť sa nevyhla ani územiu dnešného Slovenska. Ktoré pamätníky dokázali prežiť turbulentné zmeny posledného storočia a čie sochy boli, naopak, nekompromisne odstraňované? Búranie postihlo sochy Márie Terézie, Tomáša G. Masaryka, Andreja Hlinku ale aj Milana R. Štefánika.

Na konci 18. storočia vypukli v Európe revolúcie, ktoré dramaticky zmenili celý svet. Francúzska revolúcia doslova rozvrátila charakter dejín. Na území dnešného Belgicka však vypukla nemenej významná revolúcia skôr, ale na jej význam sa často zabúda. Pre vtedajšieho obyvateľa Slovenska majú udalosti v dnešnom Belgicku väčší význam, pretože v tom období sme boli súčasťou jedného štátu – habsburskej ríše.

Neutíchajúce protesty v amerických mestách súvisiace s násilnou smrťou Georgea Floyda po zásahu zatýkajúcich policajtov v Minneapolise využíva vo svojej propagande Čína. Ázijská veľmoc útočí rovnakou taktikou, akú aplikoval počas studenej vojny Sovietsky zväz proti USA. V Spojených štátoch to viedlo k strachu z komunistov vo vlastnej vlasti.

Rimania dokázali v staroveku poraziť kohokoľvek. Problémy však nastali, keď sa im postavil ich vlastný spoluobčan. Navyše, keďže išlo o schopného a čestného veliteľa, nemohla účinkovať ani negatívna rímska propaganda. Quitus Sertorius dokázal odolávať mašinérii ríše dlhé roky, strach z jeho schopností mali aj najväčší vojvodcovia staroveku Gnaeus Pompeius a Lucius Cornelius Sulla.

Kórejská vojna bola kľúčovým konfliktom ranej fázy studenej vojny. Vojna vypukla presne pred sedemdesiatimi rokmi 25. júna 1950. Dramatickým spôsobom militarizovala sovietsko-americké súperenie a potvrdila „studený“ charakter globálneho konfliktu. Mala obrovský vplyv aj na neskoršiu vojnu vo Vietname a zabránila invázii komunistov na Taiwan.

Presne pred 80 rokmi 22. júna 1940 sa v Compiegne uskutočnil starostlivo zinscenovaný podpis kapitulácie Francúzska. V rovnakom železničnom vagóne a na rovnakom mieste sa po prvej svetovej vojne podpísalo prímerie s Nemeckom v roku 1918. Keď na miesto dorazila francúzska delegácia, Adolf Hitler, ktorý si podľa očitých svedkov samotný akt skúšal ako herec pred vystúpením, jej stroho nadiktoval svoje podmienky a posadil sa pri tom na rovnaké miesto ako pred dvadsiatimi dvomi rokmi francúzsky generál Ferdinand Foch.

Na konci 13. storočia sa odohralo na území dnešného Slovenska dôležité vojenské víťazstvo našich predkov nad Tatármi. Za týmto málo známym, ale o to dôležitejším víťazstvom Uhrov bola systematická príprava, zmeny vo vojenskej taktike, v zložení a organizácii vojska v kombinácii s technologickými inováciami.

Anglický kráľ Henrich VIII. je známy predovšetkým svojimi šiestimi manželstvami a ich „kreatívnym“ ukončovaním. Vzdelaný panovník prejavoval napríklad hlboký záujem o poznatky dobovej medicíny a o výrobu liekov. Dôvodom tejto fascinácie pritom mohol byť jeho vlastný strach z epidémie potivej choroby, ktorej pôvod doteraz nebol odhalený.

„Najlepšie je zavesiť ropuchu do komína za nohy na tri dni,“ píše Isaac Newton vo svojich poznámkach. Jeho pohľad na morovú epidémiu je na predaj v online dražbe.

Deti by sme mali o druhej svetovej vojne učiť cez príbehy, ktoré ich dokážu zasiahnuť, hovorí Sandra Polovková. Vedie občianske združenie Post Bellum SK, ktoré od roku 2011 zaznamenáva spomienky pamätníkov kľúčových momentov 20. storočia.

Od podpisu Trianonskej mierovej zmluvy uplynulo presne 100 rokov. Historik Matej Hanula píše, aká bola cesta k podpisu tejto zmluvy.

BBC a Netflix uviedli už štvrtú sériu úspešného televízneho seriálu z vikinského obsadzovania Britských ostrovov Posledné kráľovstvo. HistoryWeb.sk uverejnil jeho historickú analýzu.

Stredovek patrí medzi najdlhšie a zároveň najkontroverznejšie obdobia ľudských dejín. Zatiaľ čo jedni v ňom vidia obdobie úpadku, biedy a zaostalosti, iní v ňom hľadajú inšpiráciu ako v čase čistých ideálov, úprimnej viery či hrdinských skutkov a cti. Pravda, ako to už býva, je niekde uprostred.

Ochorenie Covid-19 je v súčasnosti nepochybne najznámejším respiračným ochorením ázijského pôvodu. Nie je to však prvý vírus pochádzajúci z Ázie, ktorý ochromil svet. Prvýkrát sa tak stalo v roku 1957. Pandémiu vtedy spôsobil vírus chrípky, ktorý následne zmutoval a o 10 rokov tragicky zaútočil opäť.

Paláce na ostrove Kréta patria bezpochyby medzi divy starovekého sveta. Niektoré z nich sa dokonca považujú za predchodcov Buckinghamského paláca či paláca vo Versailles. Ľudia minojskej kultúry doby bronzovej vytvorili jedinečne stavby, ktorých funkcia však aj po sto rokoch výskumu zostáva pre archeológov neznáma a nepostihnuteľná.

Porážka a katastrofa Napoleona v Rusku sa často spája s miestnou krutou zimou a so schopnosťami domácej armády. V skutočnosti bol najväčším nepriateľom francúzskej armády týfus.

Sto rokov po podpísaní Trianonskej mierovej zmluvy ešte stále neexistuje konsenzus medzi historikmi o tom, čo a ako sa presne stalo.

V tento deň zneli dolnou snemovňou britského parlamentu dnes už legendárne slová o tom, ako nový premiér Winston Churchill nemôže ponúknuť Veľkej Británii nič než „…krv, drinu, slzy a pot“. Vyvrcholil tak dramatický týždeň, keď sa Winston Churchill stal britským premiérom a svet tak získal skutočného lídra v boji proti nacistickému Nemecku. V skutočnosti ešte pár dni predtým nebolo zrejmé, kto povedie Veľkú Britániu.

S morovými epidémiami v stredoveku je v populárnej kultúre úzko spojený obraz lekára v typickom čiernom kostýme s maskou so zobákom na hlave, s okuliarmi, klobúkom a dlhým plášťom, ktorý sa stal symbolom moru, nákazy a smrti. V skutočnosti však kostým vôbec nepatrí do stredoveku a jeho nositelia nemuseli byť vôbec lekármi.

26. marca 2020 uplynulo 150 rokov od smrti evanjelického kňaza, spisovateľa, národovca a jazykovedca Michala Miloslava Hodžu. V diskusiách stojí často až ako tretí za dvojicou Štúr a Hurban. Je to však opodstatnené?

Boj s vírusom spôsobujúcim chorobu COVID-19 politici často prirovnávajú k vojnovému stavu a značne svojvoľne operujú so symbolikou aj s paralelami medzi pandémiou a prvou a druhou svetovou či studenou vojnou. Mnohí zo štátnych predstaviteľov preto oživili zákony, ktoré štáty používali počas vojnových konfliktov. Príkladom je americký prezident Donald Trump, ktorý obnovil zákony prijaté v USA počas vojny v Kórei.

Na jednom z mediálnych projektov napojených na politickú stranu Kotlebovci – ĽSNS, Kulturblog, sa pred pár dňami objavil text, ktorý hrubým spôsobom dezinformuje a klame o jednej z najväčších tragédií ľudských dejín – holokauste.

Archeológovia uverejnili novú teóriu o dôvodoch stavby záhadných kamenných kruhov Stonehenge v južnom Anglicku. Podľa najnovšej archeologickej hypotézy nebol monument ani svätyňou keltských druidov, ani pravekým observatóriom, ale kultovým miestom, kde ľudia v minulosti uctievali mŕtvych.

Britská barmská kampaň z rokov 1944 až 1945 je jednou z najopomínanejších kapitol druhej svetovej vojny. Nepriateľom „zabudnutej“ 14. armády pritom v Barme neboli len Japonci, ale aj nebezpečná malária. Vďaka disciplíne, vede a kompetentnému veleniu sa jej podarilo poraziť oboch.

Do piatka si nový koronavírus vyžiadal viac ako 193-tisíc životov. Toto číslo je vysoké, avšak nedá sa porovnať s inými pandémiami, ktoré redukovali ľudskú populáciu v priebehu ostatných dvoch tisícročí.

Pred 105 rokmi použili nemecké vojská pri belgickom meste Ypres krutú zbraň – bojový plyn chlór. Rozpútal sa tak nový druh vojny.