Väčšina žien zvláda aj úplné kľuky a vôbec nemusí robiť polovičné, ukázal výskum. Ženám sa pritom často odporúčajú takzvané ženské kľuky. „Kľuky sú jedným z mála cvikov, ktorý má odlišnú rodovú podobu. Radi by sme to zmenili,“ vraví výskumníčka Melanie Adamsová.

Mamuty sa prispôsobovali chladným podmienkam ľadovej doby tak, že sa im zmenšili uši, zväčšili tukové zásoby a zmenila sa im imunita. Na štúdii, ktorá skúmala doteraz najviac mamutej DNA a porovnávala ju so slonmi, pracovala aj slovenská vedkyňa.

Ľudia sa bozkávali na pery z lásky a náklonnosti už pred najmenej 4500 rokmi. Je to o celé tisícročie skôr, než sa doposiaľ predpokladalo. Uviedli to vedci v novej štúdii, ktorú zverejnili v prestížnom časopise Science.

Pandémia skrátila životy obetí covidu v priemere o 22 rokov. Dokopy podľa ročenky WHO zmarila spolu 336,8 milióna rokov života svojich obetí, ktorých bolo 14,9 milióna – a to vrátane nadúmrtí, ktoré nie sú súčasťou oficiálnych štatistík.

Neexistuje žiadna zázračná tabletka, ktorá symptómy ADHD úplne odstráni, hovorí psychiatrička Vanda Valkučáková. „Liečba môže veľmi efektívne zmierniť vaše symptómy, ale bez toho, aby ste zmenili svoj denný režim, zreorganizovali svoj spôsob práce a aktívne pracovali so svojimi emóciami a správaním, sa nikam neposuniete.“

Porucha pozornosti s hyperaktivitou bola považovaná za detskú diagnózu, dnes ju už bežne diagnostikujú aj dospelým – zabúdajú na stretnutia, strácajú kľúče, prokrastinujú. Psychiatrička Vanda Valkučáková v rozhovore upozorňuje, že ADHD nie je žiadny módny trend, ktorý jednoducho vymizne.

Pri debate o spaľovákoch sa ukazuje na Čínu, no tá už Európu v elektromobiloch predbehla, píše Zelený newsfilter. Len minulý rok počet novopredaných elektromobilov a plug-in hybridov v Číne narástol takmer na dvojnásobok. V marci tohto roka to už bolo každé tretie auto.

Mladí ľudia nie sú zvyknutí na striedanie úspechu s neúspechom, hovorí nobelistka Emmanuelle Charpentierová, vďaka ktorej vieme upravovať genóm. V rozhovore opisuje potenciál pri liečení genetických chorôb či rakoviny a svoju cestu k prelomovému objavu.

Starorímske Pompeje popri výbuchu Vezuvu, ktorý viedol k zničeniu mesta, postihlo zrejme aj zemetrasenie. Ukazuje to nedávny nález tiel dvoch obetí katastrofy, ktoré utrpeli zranenia spôsobené zrejme pádom múru.

Spoločný základ civilizačných chorôb je chronický zápal, vraví v rozhovore gastroenterológ Ladislav Kužela. „Niektorí ho volajú aj diétny, lebo práve stravou vieme ovplyvniť, či príde alebo nie. To je základ srdcovocievnych chorôb, cukrovky, autoimunitných chorôb aj nádorov.“

Vedci sa domnievajú, že našli protijed na toxín najjedovatejšej huby na svete, muchotrávky zelenej, ktorá je celosvetovo zodpovedná za 90 percent úmrtí po otrave hubami. Obsahuje totiž toxický peptid alfa-amanitín, ktorý spôsobuje zlyhanie pečene a obličiek.

Vedcom roka na Slovensku sa stal matematik a informatik Martin Škoviera z Univerzity Komenského. Presadil sa prácou v oblasti diskrétnej matematiky a teoretickej informatiky.

Viaceré baktérie si odolnosť voči antibiotikám vytrénovali v pichliačoch ježkov, až potom „preskočili“ na ľudí, vraví vedkyňa Barbora Černá Bolfíková, ktorá sa venuje výskumu ježkov. Ďalej vysvetľuje, či sa od nich môžeme nakaziť stafylokokom.

Parkinsonova choroba súvisí s nízkou hladinou dopamínu v mozgu a s odumieraním nervových buniek. Môže sa začínať nenápadne. Odborníci opisujú príznaky tejto choroby.

Odborníci vysvetľujú, ako si doma urobiť samovyšetrenie prsníka. Nie každá hrčka na prsníku znamená rakovinu, lekára však treba navštíviť.

Ježkov si domov neberte, viac im pomôže, ak si nezatarasíte záhradu, vraví vedkyňa Barbora Černá Bolfíková. Vysvetľuje, že slimáky nepatria k obľúbenej potrave ježkov, ale záhradkárom môžu pomôcť aj tým, že nalovia hmyz, a tak zabránia premnoženiu škodcov.

Robotika Miroslava Kohúta zaradil slovenský Forbes do tohtoročného rebríčka 30 pod 30 – zoznamu úspešných ľudí, ktorí majú menej ako 30 rokov. Rozprávali sme sa s ním o tom, či by bolo pre roboty užitočné, ak by mali emócie, či roboty potrebujú telo a či Slovensko zvláda transformáciu na moderné technológie.

Četboty nie sú naši nepriatelia, nemali by sme s nimi bojovať, ale využiť ich, vraví robotik Miroslav Kohút. Odborník hovorí, že úlohou robotov nie je nahradiť nás, ale oslobodiť od náročnej práce. „Aby sme boli tvorivejší a mohli sme sa napríklad viac venovať rodine,“ dodáva.