Fedor Šimkovic získal hlavné tohtoročné ocenenie ESET Science Award za výskum neutrín. V rozhovore vysvetľuje, či sme rádioaktívni, prečo sa oplatí sledovať častice, ktoré vznikli necelú sekundu po veľkom tresku a ako ich využiť na udržanie mieru vo svete.

Anita Sengupta vyvinula a testovala nadzvukový padák, vďaka ktorému rover Curiosity hladko pristál na Marse. V rozhovore vysvetľuje, aký je rozdiel medzi pristávaním na Marse a na Venuši, prečo sa z vesmírnej dopravy vrátila k tej pozemskej a či majú ženy záujem o technické vedy.

O existencii čiernych dier pochyboval aj Einstein, pričom ich vznik vyplýva z jeho teórie relativity. Tohtoročnú Nobelovu cenu dostali dvaja vedci a vedkyňa, ktorí dokázali, že obrovské telesá, ktoré požierajú všetko naokolo, naozaj existujú.

V oblakoch Venuše sa našiel plyn, ktorý mohol vyprodukovať mimozemský život. Aké šance by mal na prežitie a ako môžu vedci dokázať jeho prítomnosť na planéte, ktorú sami prirovnávajú k peklu, sme sa opýtali piatich slovenských odborníkov.

Norbert Werner pochádza z Rožňavy. V roku 2008 získal grant NASA a osem rokov pôsobil na americkom Stanforde. Skúma supermasívne čierne diery, ktoré sú len o niečo menšie ako naša slnečná sústava. Raketa SpaceX vynesie v decembri do vesmíru špeciálny detektor, ktorý zostrojil Werner so svojimi kolegami a ktorý prispeje k ich objavovaniu.

Experiment, na ktorom pracujú aj slovenskí vedci, po prvýkrát zachytil „zlatý rozpad“ častice zvanej kaón.

V čase pandémie sa môže zdať, že najbezpečnejšou destináciou tejto sezóny je vesmír. Máme za sebou súkromné lety do vesmíru, misie na Mars či vypúšťanie družicových megakonštelácií. Astronóm Jiří Šilha, ktorý sa venuje vesmírnemu odpadu, hovorí o tom, čo hľadáme na Marse, ako bude vyzerať cestovanie do vesmíru a či si ho znečisťujeme ešte pred prvým turnusom.

Perzeidy vstupujú do zemskej atmosféry rýchlosťou až 59 kilometrov za sekundu a žiaria vo výške okolo 120 až 80 kilometrov (v prípade väčších perzeíd aj menej) nad zemským povrchom.

Je to prvý raz v dejinách, čo súkromná spoločnosť (SpaceX) vyniesla ľudí do vesmíru a v bezpečí ich dopravila späť na Zem.

Rover Perseverance uschová na červenej planéte vzorky marťanských kameňov a pôdy, okolo roku 2032 by ich mohli doviezť na Zem.

Ide o vôbec prvú priamu snímku exoplanét okolo hviezdy podobnej Slnku.

Čína chce k Marsu vyslať naraz orbiter, lander (pristávacia plošina) a rover (vozidlo), čo iní ešte nespravili. Cieľom misie Tianwen-1 bude pátrať aj po známkach života.

V Spojených arabských emirátoch si uvedomili, že zásoby ropy nie sú navždy, preto začali intenzívne investovať do vedy a výskumu. Sonda Nádej štartuje k Marsu v nedeľu, jej cieľom bude vytvoriť prvú globálnu mapu marťanskej atmosféry.

Ak chcete kométu nájsť, po zotmení sa pozerajte severozápadným smerom. V druhej polovici noci sa kométa presunie na severovýchod. Objekt bude tesne nad obzorom, preto si na pozorovanie zvoľte miesto, z ktorého bude nerušený výhľad.

Branislav Sitár bol viceprezidentom najväčšieho laboratória časticovej fyziky CERN, v ktorom sa skúma vznik vesmíru a vyrába sa antihmota. Vedec hovorí, že skúmať hmotu, ktorá nás tvorí, je zábava a technológie, ktoré pri tom náhodou vznikli, dnes tvoria internet alebo ničia nádory.

Ekológia je základná politická téma a nie len čerešnička na torte, hovorí výskumník a teoretik.

Ako sa deformuje časopriestor za bodom, z ktorého niet návratu, a prečo si ľudia mysleli, že CERN zničí čiernou dierou svet? Český astrofyzik, ktorý spoluobjavil zatiaľ najbližšiu čiernu dieru k Zemi, hovorí, že pre nás nepredstavuje väčšie nebezpečenstvo než iné objekty v galaxii.

„Prajeme vám úžasný let. Užite si pohľady na našu krásnu planétu,“ popriala spoločnosť SpaceX posádke Crew Dragon pár minút pred štartom.

Ak sa štart misie Demo-2 naplánovaný na 27. mája podarí, po prvý raz od ukončenia programu raketoplánov v roku 2011 poletí americká posádka do vesmíru z americkej pôdy na americkom zariadení. Bude to po prvýkrát, čo súkromná spoločnosť dopraví ľudí do vesmíru.

Ako meteory pozorovať, ktoré lokality sú najvhodnejšie, zasiahli už meteority človeka a odkiaľ sa berie ich hviezdna symbolika?

Od misie Apollo 13 uplynulo polstoročie.

Týždne až mesiace v stiesnených priestoroch, kde každodenne stretávate tých istých ľudí. Reč by mohla byť o bežnej slovenskej domácnosti, ale aj pobyte vo vesmíre.

Pracuje v USA na projekte zostrojenia vesmírneho teleskopu na sledovanie nebezpečných asteroidov. Slovenská astronómka Eva Lilly v rozhovore vysvetľuje, prečo je vesmírny výskum dôležitý aj v čase, keď všetci žijeme pandémiou koronavírusu.

Videl desať úplných zatmení Slnka, za nočnou oblohou cestuje po celom svete a má 22 Astronomických fotiek dňa NASA. Petr Horálek v rozhovore približuje príbehy vzniku niektorých fotografií a vysvetľuje aj to, prečo je na Cookových ostrovoch „najkrajší pohľad do vesmíru“.

V roku 2022 sa sonda priblíži k Slnku na vzdialenosť 42 miliónov kilometrov a spraví zábery hviezdy z dosiaľ najbližšej vzdialenosti. Skúmať bude aj polárne regióny Slnka, slnečný vietor či korónu.

Teleskop na Havaji (DKIST) považujú za technologický unikát. „Primárne zrkadlo s priemerom štyri metre je gigantické. Na porovnanie, zrkadlo doteraz najväčšieho slnečného ďalekohľadu má priemer 1,6 metra,“ vraví astronóm z SAV.

Od vstupu do americkej armády ju odhovárali rodičia. Jasmin Moghbeliová však môže byť prvou ženou na Mesiaci.

V CERN-e objavili nielen Higgsov bozón, ale skúmajú aj temnú hmotu a energiu. Položili však aj základy webu a vyvíjajú nové metódy na liečbu rakoviny. Denník N strávil dva dni v CERN-e.