Videl desať úplných zatmení Slnka, za nočnou oblohou cestuje po celom svete a má 22 Astronomických fotiek dňa NASA. Petr Horálek v rozhovore približuje príbehy vzniku niektorých fotografií a vysvetľuje aj to, prečo je na Cookových ostrovoch „najkrajší pohľad do vesmíru“.

V roku 2022 sa sonda priblíži k Slnku na vzdialenosť 42 miliónov kilometrov a spraví zábery hviezdy z dosiaľ najbližšej vzdialenosti. Skúmať bude aj polárne regióny Slnka, slnečný vietor či korónu.

Teleskop na Havaji (DKIST) považujú za technologický unikát. „Primárne zrkadlo s priemerom štyri metre je gigantické. Na porovnanie, zrkadlo doteraz najväčšieho slnečného ďalekohľadu má priemer 1,6 metra,“ vraví astronóm z SAV.

Od vstupu do americkej armády ju odhovárali rodičia. Jasmin Moghbeliová však môže byť prvou ženou na Mesiaci.

V CERN-e objavili nielen Higgsov bozón, ale skúmajú aj temnú hmotu a energiu. Položili však aj základy webu a vyvíjajú nové metódy na liečbu rakoviny. Denník N strávil dva dni v CERN-e.

V CERN-e sme na špičke výskumu a kráčame po neprebádanej krajine, vraví v rozhovore pre Denník N Peter Chochula.

Denník N sa zhováral s riaditeľkou CERN-u.

Výnimočnosť technológie spočíva v tom, že dokáže monitorovať celé mestá. Pozemné merania nedokážu v takejto hustote simultánne pokryť celé mestá a regióny každých šesť dní s vysokou citlivosťou na milimetrové zmeny, vraví Matúš Bakoň z ocenenej firmy.

Silné slnečné búrky dokážu poškodiť či úplne zničiť elektronické zariadenia, vraví slovenský astrofyzik Róbert Andrássy.

Jeden z laureátov prispel k porozumeniu toho, ako sa z malého extrémne hustého vesmíru stane vesmír plný galaxií. Ďalší dvaja ocenení svojím objavom exoplanéty odštartovali v astronómii revolúciu.

Na medzinárodnom projekte robí viac ako 300 vedcov zo 16 krajín, medzi nimi aj Slováci. „Náš prístup úplne mení pravidlá hry,“ hovorí fyzik Pavol Bobík z SAV o výhodách výskumu častíc s ultravysokou energiou z nízkej orbity Zeme.

Južnejšie sa na Mesiaci ešte nepristávalo. Cieľom misie je preskúmať trvalo zatienené krátery, o ktorých sa vedci domnievajú, že by mohli obsahovať obrovské zásoby vody. AKTUALIZOVANÉ 7. 9.: Pristátie sa nepodarilo, spojenie s modulom Vikram sa stratilo 2,1 kilometra nad mesačným povrchom.

Režisér si prešiel 11-tisíc hodín záznamov a do filmu zaradil značnú časť záberov, ktoré diváci ešte nikdy nevideli.

Výskum vesmíru predstavuje dnes spoluprácu, na ktorej sa podieľajú viaceré krajiny súčasne. Na názor na budúcnosť vesmírneho výskumu a letov na Mesiac sme sa pýtali zástupcov ESA, NASA, ruskej a čínskej akadémie vied.

Predstavte si, že si vyberáte dovolenku a medzi destináciami je Mesiac. Alebo v ponukách realitných kancelárií figuruje aj apartmán na Marse. Je to pre vás sci-fi? Je zopár ľudí na Zemi, ktorí tvrdia, že nie nadlho.

„Ak by k pristátiu ľudí na Mesiac nedošlo, ľudstvo by prišlo o poznanie, že pri cielenom úsilí dokážeme aj čosi dovtedy nemožné, nemysliteľné a nepredstaviteľné,“ vraví kozmický inžinier Ján Baláž z SAV.

Po návrate na Zem vyplnili astronauti na colnici v Honolulu tlačivo, že do USA privážajú mesačné kamene, mesačný prach a vzorky.

Rekonštrukcia prvého letu človeka na Mesiac.

Konšpiračná teória o fingovanom pristátí na Mesiaci je populárna vo svete aj na Slovensku.

Ak by sa let Apolla 11 konal o niekoľko mesiacov neskôr, pre normalizáciu v Československu by sa Karel Pacner do USA už nedostal.

NASA oznámila, že od budúceho roka si budú môcť časti vesmírnej stanice ISS prenajať firmy alebo dokonca aj súkromníci. Cesta vyjde človeka na milión dolárov.

Keď bude sieť Starlink v roku 2025 kompletná, satelity vo výške 550 kilometrov budú viditeľné z každého miesta Zeme, večer a nad ránom.

Prečo sa toľko súčasných vesmírnych aktivít sústredí práve na Mesiac?

Dosiahli sme to, o čom sme si kedysi mysleli, že je nemožné, povedala vedkyňa.

Čierna diera v strede galaxie Messier 87 sa nachádza v súhvezdí Panny a má hmotnosť ako 6,5 miliardy našich sĺnk. Od Zeme je vzdialená 55 miliónov svetelných rokov.

Let kozmickej lode Crew Dragon do vesmíru je zatiaľ testovací a nemá ľudskú posádku. K ostrému štartu s astronautmi by malo dôjsť v lete tohto roka.

Na marťanskom – aj mesačnom – povrchu možno vypestovať zemiaky, ale podmienkou je, aby ste vytvorili také prostredie, ktoré podporuje život. Lebo na marťanskej a mesačnej pôde a pri miestnej atmosfére to nie je možné, hovorí Christophe Lasseur, francúzsky vedec z Európskej vesmírnej agentúry.

O Mesiac je v ostatnom období nebývalý záujem. „Mesiac je logickým prvým cieľom pri letoch ľudí do hlbokého vesmíru. Zrejme budeme svedkami skoršieho opätovného pristátia ľudí na Mesiaci ako prvého pristátia na Marse,“ vraví astronóm. AKTUALIZOVANÉ 12. 4.: Pristátie z 11. apríla sa nepodarilo a sonda sa rozbila.

Pred 20 rokmi, 20. februára 1999, letel Ivan Bella ako prvý slovenský občan do vesmíru. Strávil v ňom 7 dní, 21 hodín, 56 minút a na stanici Mir vykonal viacero vedeckých experimentov.