Vladimír Šnídl
Srbka Marija Paunovič Valková si slovenskú kultúru obľúbila už ako študentka slovenského jazyka a literatúry na univerzite v Belehrade. „Mali sme skvelú profesorku, ktorá nás pre Slovensko doslova nadchla. Na škole nás učili ešte aj variť halušky a strapačky, aby sme čo najviac prenikli do slovenskej kultúry,“ spomína.
Počas školy prišla na výmenný pobyt do Bratislavy. Keď doštudovala, rozhodla sa tu zostať. Začala pracovať ako mzdová účtovníčka v medzinárodnej firme, vlani na jeseň sa vydala za Slováka Juraja Valka, ktorý pracuje ako IT špecialista.
„Po príchode som mala pocit, že som takmer ako v rozprávkovej krajine. Keď som niečo potrebovala, všetci mi ochotne pomáhali. Vysvetlili, kam máme ísť, aké formuláre vybaviť,” hovorí Marija.
Najhoršie skúsenosti získala až minulý týždeň, po viac než piatich rokoch života u nás. Malo ísť o zdanlivú maličkosť. Marija si potrebovala vybaviť potvrdenie o trvalom pobyte, na ktorý má ako manželka Slováka nárok. Keďže manžel má trvalý pobyt v Považskej Bystrici, poslali ju na pracovisko do Žiliny.
Spolu s Jurajom, ktorý ju sprevádzal, museli napokon celé tri noci stráviť na parkovisku pred budovou cudzineckej polície. „Mala som pocit, ako by sme niečo spáchali. Pritom obaja máme na Slovensku stále zamestnanie, platíme tu dane aj odvody, na polícii to však nikoho netrápilo,“ hovorí Marija.
Pred budovu polície prišli minulý utorok večer, Mariju zobrali až v piatok ráno. Za ten čas zažili veci, ktoré by im donedávana prišli v krajine EÚ nepredstaviteľné.
Museli akceptovať pravidlá čakania, ktoré si určili sami cudzinci. Počas troch dní a nocí sa museli pravidelne hlásiť na parkovisku, kde sa nahlas čítali mená prihlásených. „Kto sa neohlásil, mal smolu a vyškrtli ho zo zoznamu,“ dopĺňa Juraj.
Videli, ako sa skupina Turkov takmer pobila s inými cudzincami, lebo sa odmietli tomuto systému podriadiť. Prichýlili do auta ukrajinského robotníka, ktorý čakal spolu s nimi, nemal však dostatok jedla ani prístrešok na noc.
Zažili však aj cudzincov, ktorí dostali prednostné odbavenie. „Prišiel Land Rover, vystúpila arabská rodina, ktorá z neznámych dôvodov nemusela čakať s ostatnými, ale vošla rovno do budovy,“ hovorí Juraj.
Keď sa Marija po troch nociach dostala k automatu, ktorý jej vydal časenku, mala zvláštne pocity. „Cítila som sa, akoby som držala výherný tiket v Eurojackpote,“ hovorí.
Niektorí cudzinci dopadli horšie. Čakanie buď vzdali, alebo pred budovou polície strávili ešte aj nadchádzajúci víkend. Podľa nepísaných pravidiel totiž museli hlásiť svoju prítomnosť aj cez voľné dni.
„Zoznámili sme sa ruskou rodinou, ktorá si kvôli tomu dokonca zaplatila v Žiline hotel. Manželka s dieťaťom boli na izbe, zatiaľ čo otec sa chodil pravidelne hlásiť na parkovisko,“ hovorí Marija.
Ako hovoria, všetko toto prebiehalo za úplného nezáujmu slovenských úradníkov a policajtov. Veci sa začali nepatrne hýbať až vtedy, keď zburcovali novinárov z RTVS, ktorí si prišli všetko natočiť.
Bratislavu vyriešili, regióny nie
Pomery na pracoviskách cudzineckej polície sa v médiách pretriasajú už niekoľko rokov. O žilinskej pobočke písal Denník N už v novembri 2016. Všímali sme si zanedbaný interiér, nespokojných cudzincov i informatívne nápisy prevažne v slovenčine.
Odvtedy situáciu zhoršil hlavne zvýšený počet cudzincov z takzvaných tretích krajín, ktorí prichádzajú do slovenských fabrík za prácou. Medzi rokmi 2017 až 2018 narástol počet žiadateľov o pobyt o zhruba tretinu na 39-tisíc ročne. Pracoviská cudzineckej polície nie sú na takýto nápor pripravené ani z hľadiska priestoru, ani z hľadiska personálu.
Zatiaľ čo v Bratislave zriadil štát pre cudzineckú políciu nové, väčšie pracovisko vo Vajnoroch, v iných regiónoch fungujú veci po starom. Napríklad televízia Markíza pred polrokom priniesla reportáž o pomeroch na cudzineckej polícii v Trnave. Ľudia tam čakali natlačení v malých miestnostiach s vydýchaným vzduchom. Cudzinci novinárom rozprávali o tom, že sa k okienku nedostali ani vtedy, keď sa prišli postaviť do radu o polnoci.
Tieto historky poznali aj Marija s Jurajom, pôvodne si však mysleli, že sa stihnú vybaviť za jeden deň. „Vedela som, že občania krajín mimo EÚ to majú zložitejšie, ale vraveli sme si, že bude stačiť, keď prídeme skoro ráno,“ hovorí.
Z ilúzie ich dostal už Jurajov otec, ktorý sa bol vopred informovať, ako to na žilinskom pracovisku chodí. Zistil, že cudzinci z tretích krajín tam bežne čakajú celú noc. „Tak sme sa rozhodli, že prídeme už večer a do rána počkáme v aute. Aj to sme ešte boli optimisti,“ dopĺňa Juraj.
Až po príchode zistili, ako vlastne veci fungujú. Na žilinskom pracovisku síce majú automat, ktorý vydáva časenky. Problém však je, že počet cudzincov vysoko prevyšuje počet lístkov, ktoré automat môže na daný deň vytlačiť.
Cudzinci si preto zaviedli vlastný poradovník, podľa ktorého sa každé ráno stavajú k automatu, aby si vytlačili časenku. „Keď sme večer prišli na parkovisko, tak nás len poslali k jednému Ukrajincovi do dodávky, ktorý držal zoznam, do ktorého nás zapísali,“ hovorí Juraj.
Marija sa na tomto zozname ocitla 84. v poradí. Manželia sa tak hneď mohli rozlúčiť s tým, že ich ďalší deň zoberú. Za pracovnú dobu totiž policajti v Žiline zvládajú odbaviť tridsať, maximálne štyridsať ľudí z tretích krajín. Optimistický odhad preto znel, že ich možno zoberú do konca týždňa. „Tak sme volali do práce, že budeme potrebovať dovolenku aj na ďalšie dni,“ dodáva Juraj.
„Aspoň nejaký systém“
Najhoršie boli podľa Juraja pravidlá, ktoré boli spojené s čakaním. Spočívajú v tom, že každé tri hodiny sa všetci zo zoznamu musia zísť na parkovisku, kde sa čítajú ich mená. „Človek, ktorý drží zoznam, ide meno po mene a vy sa buď ohlásite, že tam ste, alebo váš škrtnú,“ hovorí Juraj.
Takéto sčítavanie prebieha počas pracovných dní, počas utorkov a štvrtkov, keď sú takzvané nestránkové dni, a dokonca aj cez víkend. Kto nechce vypadnúť zo zoznamu, ten sa v danú hodinu musí dostaviť na parkovisko.
V medzičase môže akurát spať v aute, pozerať do mobilu alebo si odbehnúť urobiť hygienu do obchodného centra. „Zažili sme aj cudzinca, ktorý počas čakania zistil, že nemá všetky potrebné doklady. Svoje miesto v poradovníku tak predal za sto eur inému,“ hovorí Juraj.
Je to absurdné?
Juraj vysvetľuje, že tieto pravidlá sa zaviedli, aby v čakaní bol aspoň nejaký poriadok. Predtým vraj fungovalo hlavne právo silnejšieho.
„Povedali nám, že predtým to chodilo tak, že ráno prišli najatí ukrajinskí bodyguardi, postavili sa k automatu a vydávali lístky svojim kolegom. Preto sa potom zaviedol poradovník, aby šancu dostať sa k automatu získali aj ďalší,“ hovorí.
Policajti o tomto systéme zjavne vedia, ale nestarajú sa. Pre nich je smerodajné to, kto má časenku. Toho potom prijmú a vybavia.
Čo urobia médiá
Keď Juraj s Marijou v utorok po príchode videli, ako to na cudzineckej polícii vyzerá, rozhodli sa zavolať médiá. Okrem Denníka N kontaktovali aj viaceré televízie. Ozvali sa im z RTVS, prepojili ich s reportérmi z krajskej redakcie, s ktorými sa potom dohodli na ďalšom postupe.
Novinári prišli na miesto v piatok skoro ráno, aby si natočili dav pred budovou. Rádio Slovensko i Rádio Regina potom vysielali reportáž v piatok v niekoľkých spravodajských blokoch, televízia ju odvysielala v nedeľu vo večerných spravách.
Juraj hovorí, že až po príchode štábu RTVS bolo vidieť, že sa o čakajúcich začali zaujímať aj pracovníci polície. „Riaditeľka pracoviska naraz vyšla von, vypýtala si zoznam, pozrela si koľko ľudí je tam zapísaných a začala zisťovať, čo sa s tým dá robiť,“ hovorí Juraj.
Hovorkyňa polície zároveň po novinárskych otázkach oznámila, že na žilinskom pracovisku budú cudzincov po novom vybavovať už aj vo štvrtok, kedy bol doteraz nestránkový deň.
Bude tam policajt, sľúbilo prezídium
Čo teda na túto situáciu hovorí policajné prezídium, ktoré za cudzineckú políciu zodpovedá?
„Oddelenie cudzineckej polície je vybavené automatom na vydávanie lístkov, na základe ktorých sú následne vybavovaní na stránkovom pracovisku. Cudzincom sú ráno za prítomnosti policajta vydávané v takom poradí, v akom do priestorov cudzineckej polície vstúpia,“ napísala hovorkyňa prezídia Denisa Baloghová vo svojej prvej reakcii.
Skúsenosti Juraja a Marije však boli iné. Podľa nich sa policajti o vydávanie časeniek nestarali, všetko si zabezpečovali sami cudzinci podľa vlastných pravidiel.
Denník N následne s týmto svedectvom konfrontoval aj prezídium. Hovorkyňa v ďalšej odpovedi už spresnila, že policajt bude pri automate stáť až po novom. „Odteraz bude každé ráno pri otvorení oddelenia prítomný policajt, ktorý bude dohliadať na vydávanie lístkov,“ sľúbilo prezídium.
Denník N sa ďalej spýtal, či tri a viac dní, ktoré musia cudzinci čakať na vybavenie svojich náležitostí, považuje vedenie polície za primeraný čas. Hovorkyňa odpovedal vyhýbavo. Miesto jednoznačnej odpovede vysvetlila, že sa dramaticky zvýšil počet cudzincov, ktorých polícia nestíha vybavovať.
„Enormne narástol počet žiadostí pracovných agentúr „so svojimi“ cudzincami, čo sú približne 10- až 20-členné skupiny naraz, a tým blokujú vybavenie ostatných cudzincov. Uprednostniť iných mimo poradia znamená porušiť zásadu vybavovania cudzincov v poradí, v akom prišli na rad,“ odpovedala hovorkyňa.
Prezídium sa však podľa hovorkyne snaží súčasnú situáciu riešiť. Konkrétne v Žiline chcú cudzineckú políciu presťahovať do nových priestorov, keďže v tých súčasných nie je možné zvýšiť počet pracovníkov. Kedy to však bude, zatiaľ nevedno.
„Veríme, že verejné obstarávanie na stavebné úpravy prebehne čo najskôr a tiež, že bude možné poskytovať služby klientom vo vyhovujúcich podmienkach. Do toho času sme rozšírili stránkové dni, to znamená, že na oddelení v Žiline budú klienti môcť riešiť svoje žiadosti už aj vo štvrtok,“ napísala hovorkyňa.
Prezídium zároveň sľubuje, že niekedy zavedie aj možnosť prihlasovať sa cez internet. „Pracujeme aj na spustení možnosti objednávania sa prostredníctvom elektronického objednávacieho systému na konkrétny čas na všetkých oddeleniach cudzineckej polície,“ dodala hovorkyňa.
Prezídium zároveň vyzýva cudzincov, aby v prípade problémov nemali zábrany s policajtmi komunikovať. „Je dôležité, aby cudzinci komunikovali s policajtmi oddelenia, svoje otázky im môžu zasielať aj cez e-mail,“ dodala Baloghová.
