Denník N

Srbka s mužom čakala tri noci pred cudzineckou políciou: Veci sa pohli, až keď prišla televízia

Marija Paunovič Valková pochádza z dedinky pri srbskom mestečku Požarevac. Na Slovensku žije viac než päť rokov, vydala sa za Slováka Juraja Valka z Považskej Bystrice. Foto N - Tomáš Benedikovič
Marija Paunovič Valková pochádza z dedinky pri srbskom mestečku Požarevac. Na Slovensku žije viac než päť rokov, vydala sa za Slováka Juraja Valka z Považskej Bystrice. Foto N – Tomáš Benedikovič

Poradie pred žilinskou políciou si určovali sami cudzinci. Ministerstvo vnútra až po príchode novinárov oznámilo, že zvýši počet stránkových dní.

Srbka Marija Paunovič Valková si slovenskú kultúru obľúbila už ako študentka slovenského jazyka a literatúry na univerzite v Belehrade. „Mali sme skvelú profesorku, ktorá nás pre Slovensko doslova nadchla. Na škole nás učili ešte aj variť halušky a strapačky, aby sme čo najviac prenikli do slovenskej kultúry,“ spomína.

Počas školy prišla na výmenný pobyt do Bratislavy. Keď doštudovala, rozhodla sa tu zostať. Začala pracovať ako mzdová účtovníčka v medzinárodnej firme, vlani na jeseň sa vydala za Slováka Juraja Valka, ktorý pracuje ako IT špecialista.

„Po príchode som mala pocit, že som takmer ako v rozprávkovej krajine. Keď som niečo potrebovala, všetci mi ochotne pomáhali. Vysvetlili, kam máme ísť, aké formuláre vybaviť,” hovorí Marija.

Najhoršie skúsenosti získala až minulý týždeň, po viac než piatich rokoch života u nás. Malo ísť o zdanlivú maličkosť. Marija si potrebovala vybaviť potvrdenie o trvalom pobyte, na ktorý má ako manželka Slováka nárok. Keďže manžel má trvalý pobyt v Považskej Bystrici, poslali ju na pracovisko do Žiliny.

Spolu s Jurajom, ktorý ju sprevádzal, museli napokon celé tri noci stráviť na parkovisku pred budovou cudzineckej polície. „Mala som pocit, ako by sme niečo spáchali. Pritom obaja máme na Slovensku stále zamestnanie, platíme tu dane aj odvody, na polícii to však nikoho netrápilo,“ hovorí Marija.

Aj takto sa občas čakáva pred cudzineckou políciou v členskom štáte EÚ. Foto – archív J. Valka

Pred budovu polície prišli minulý utorok večer, Mariju zobrali až v piatok ráno. Za ten čas zažili veci, ktoré by im donedávana prišli v krajine EÚ nepredstaviteľné.

Museli akceptovať pravidlá čakania, ktoré si určili sami cudzinci. Počas troch dní a nocí sa museli pravidelne hlásiť na parkovisku, kde sa nahlas čítali mená prihlásených. „Kto sa neohlásil, mal smolu a vyškrtli ho zo zoznamu,“ dopĺňa Juraj.

Videli, ako sa skupina Turkov takmer pobila s inými cudzincami, lebo sa odmietli tomuto systému podriadiť. Prichýlili do auta ukrajinského robotníka, ktorý čakal spolu s nimi, nemal však dostatok jedla ani prístrešok na noc.

Zažili však aj cudzincov, ktorí dostali prednostné odbavenie. „Prišiel Land Rover, vystúpila arabská rodina,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Cudzinecká polícia

Slovensko

Teraz najčítanejšie