Denník N

Opozičný vyzývateľ prešovského župana: Kotleba tu nemá šancu, kupovanie rómskych hlasov postrážim

Primátor Levoče Milan Majerský, kandidát KDH, SaS a OĽaNO na prešovského župana. Foto – TASR
Primátor Levoče Milan Majerský, kandidát KDH, SaS a OĽaNO na prešovského župana. Foto – TASR

KDH, SaS a OĽaNO sa v Prešovskom kraji spojili a proti Petrovi Chudíkovi zo Smeru postavili mladého levočského primátora Milana Majerského.

Kandidát KDH, SaS a OĽaNO na prešovského župana Milan Majerský hovorí,

  • kto dostal KDH mimo parlamentu a prečo sa stiahol z boja o predsedu;
  • akým predsedom je Alojz Hlina;
  • ako chce spolupracovať s premiérom Robertom Ficom;
  • čo si myslí o obvineniach župana Petra Chudíka zo Smeru, že si kupoval rómske hlasy;
  • prečo nemá Kotleba v Prešovskom kraji šancu;
  • ako chce udržať otcov rodín doma, aby nechodili na týždňovky na západ.

Prečo chcete byť županom? V Levoči už nie je čo robiť?

Všade, aj v kraji je ešte čo robiť. Pozícia župana v Prešovskom kraji je pre mňa veľkou výzvou. Bol som však oslovený politickými stranami a starostami z nášho kraja. Máme nejakú víziu, ako zmeniť kraj, a máme teraz na to aj šancu.

Nie je nefér odísť z postu primátora rok pred ukončením volebného obdobia?

Nemyslím si, že by to bolo nefér. Myslím si, že aj zo župy sa dá pomôcť napríklad Levoči.

Po parlamentných voľbách, keď KDH vypadlo z parlamentu, ste chceli kandidovať na post predsedu hnutia. Tesne pred zjazdom ste kandidatúru stiahli, pretože v KDH vám chýbala vôľa meniť stanovy a odvaha starej garnitúry odísť a dať priestor novým tváram, nápadom a myšlienkam. To bola dohoda s Alojzom Hlinom?

V žiadnom prípade. Keď som kandidoval, okresní delegáti mali požiadavku, aby nový predseda KDH bol na plný úväzok, a chceli, aby som rezignoval na primátora mesta. Ak by som vtedy rezignoval, vrátim sa k vašej otázke, to by bolo nefér voči mojim voličom, pretože som bol len viac ako rok vo funkcii primátora.

Vtedy ste povedali, že cítite zodpovednosť za ľudí, ktorí vás zvolili. Teraz už teda necítite?

Cítim aj teraz, ale po troch rokoch už vidieť kus dobrej roboty. Rozhodne sa dá viac pomôcť okresu aj mestu z postu predsedu samosprávneho kraja, než z postu predsedu politickej strany.

Je Alojz Hlina dobrým predsedom?

Alojz Hlina je iným predsedom. Doterajší predsedovia vzišli zo samotného KDH, zatiaľ čo Hlina prišiel z inej politickej strany a jeho energia pomohla naštartovať menší vzrast. Do KDH priniesol nové myšlienky, nových ľudí, a preto si myslím, že aj s jeho pomocou sa KDH dostane späť do politického spektra.

Je kontroverznosť Hlinu pre KDH dobrá?

On nie je kontroverzný, on len podáva témy iným, viditeľným spôsobom. Keď niekto upozorní v parlamente, že napríklad nebankovky sú zlé a ožobračujú ľudí, tak tam si to nikto nevšimne. Akonáhle niekto trochu teatrálnejším spôsobom zamuruje nebankovku, zrazu si to všimne polícia a médiá a zrazu sa v základoch otrasú aj politici, ktorí o tomto rozhodujú. Niekedy je dôležitejšie to, aby sa jasnejším a hlasnejším spôsobom hovorilo o veciach, ktoré sú v spoločnosti zlé. Na toto má Alojz Hlina nos.

Dotiahne KDH späť do parlamentu?

To ešte neviem. Funkčné obdobie predsedu aj predsedníctva je dva roky. V prípade, že predsedom bude aj počas najbližších volieb, myslím si, že áno. V prípade, že predsedom nebude, ale ostane v predsedníctve, taktiež áno. KDH je naštartované, aby sa vrátilo, a Hlina tomu dáva energiu. Každý deň je niekde, obchádza mestá a obce, stretáva sa s ľuďmi a to nemáme pred parlamentnými voľbami. Pracuje na plný úväzok.

Jedným z vašich partnerov po prípadnom zvolení bude aj predseda vlády Robert Fico. Aký je podľa vás politik? Čo si o ňom myslíte?

Voči každému ústavnému činiteľovi ako štatutár mesta a, prípadne, aj štatutár župy, musím mať rešpekt. Predseda vlády nedávno povedal v Prešove, keď bola ohlásená kandidatúra Petra Chudíka (Smer), že predsedov samosprávnych krajov vníma ako malých predsedov vlád. Myslím si, že ak by bol aj niekto iný predsedom župy, napríklad ja, tak Robert Fico by sa neotočil chrbtom. 850-tisíc ľudí, ktorí žijú v tomto najväčšom slovenskom kraji, si nezaslúži, aby sa premiér k nim otočil chrbtom, len preto, že ich zástupcom je človek z inej politickej strany.

Milan Majerský s premiérom Robertom Ficom počas otvorenia zrekonštruovaného zimného štadióna v Levoči. Foto – TASR

O predsedoch samosprávnych krajov po voľbách nepočuť, výnimkou bol teraz Marian Kotleba. Ak vyhráte vy, bude o vás počuť?

Možno nepočuť o osobe predsedu, ale počuť o kraji. Snažil som sa aj tu v Levoči, aby ľudia boli hrdí na mesto a na región, v ktorom žijú. Prešovský kraj má okrem mora hádam všetko – má veľhory, jazerá, krásnu prírodu a čo je najdôležitejšie, má ľudí, ktorí sú múdri, vzdelaní a pracovití. Žiaľ, prichádzame o nich, pretože odchádzajú na západ krajiny. Musí sa pripraviť plán, ako týchto ľudí udržať tu na východe, a potom bude počuť aj o predsedovi, o kraji, ale hlavne o týchto ľuďoch.

Nie je vaším cieľom dostať sa do parlamentu?

Toto ešte neriešim. Aktuálne sú voľby do VÚC a toto nie je pre mňa téma dňa.

Predseda KDH Alojz Hlina: Milan Majerský je zmena

Ste kandidátom viacerých opozičných strán, KDH, OĽaNO a SaS, ktoré si dohodli koalície pre celé Slovensko. Podporí vás aj Sme rodina Borisa Kollára, alebo proti vám postaví svojho kandidáta?

Či niekoho postaví proti mne, netuším, ale čo sa týka mojej podpory, nikdy som s ním nemal žiadny kontakt ani s nikým z jeho okolia. Nemám žiadnu dohodu s touto stranou.

A chceli by ste mať?

Ani som nad tým neuvažoval. Ak budú mať záujem ma podporiť, predpokladám, že v najbližších dvoch mesiacoch sa ozvú a môžeme sa dohadovať. Obchodovať s postami však nebudem.

Milan Majerský (46)

Pochádza z Levoče, má maturitu zo strojárstva, pracoval v levočskom Strojsmalte. Po revolúcii vyštudoval vysokú školu v Prešove, učil na gymnáziu v Levoči. Dvanásť rokov pôsobí v komunálnej politike, je aj poslancom Prešovského kraja. Po parlamentných voľbách 2016 chcel kandidovať za predsedu KDH, napokon sa stiahol.

A viete, koho v tomto kraji postaví do volieb Marian Kotleba?

Som si istý, že ich kandidátom je pán Ján Garaj (prešovský advokát, viac v blogu Jána Benčíka), netreba chodiť okolo horúcej kaše. Pred pár mesiacmi sa stal ich členom, hoci dnes sa to už popiera a snažia sa to ututlať. Zástupca ĽSNS chodieva po okresoch s pánom Garajom, nemali by sa hrať na niečo, čo nie je pravda. Kandidát na župana by mal byť čitateľný a taký nie je nominant Kotlebovej ĽSNS. Ja som nikdy nebol v inej politickej strane ako v KDH, všetci vedia, kto som a kto je za mnou.

Má v Prešovskom kraji ĽSNS šancu? Máte dlhodobé problémy s rómskymi osadami a ĽSNS si robí program na takýchto témach.

Nemyslím si, že má šancu. Rómsky problém je v Prešovskom kraji jeden z najvážnejších, to je pravda. Avšak ja mám s riešením rómskeho problému aj osobnú skúsenosť. Nikdy to nevyrieši starosta, primátor či predsedovia krajov, alebo vlády osamote. Vždy to musia riešiť spoločne. Pár rokov dozadu sa nám podarilo v protipovodňových opatreniach zamestnať 50 Rómov. Títo ľudia dostali pravidelne na účet 350 eur, žili dôstojný a pokojný život.

Ako sa chcete Rómom venovať na úrovni Prešovského kraja?

Tento problém nevyrieši župan sám. Nevyrieši to nikto osamote a treba sa spojiť na všetkých úrovniach. Práca však dokáže meniť charakter a ľudí. Vidíme to v prípade Whirpoolu pri Matejovciach. Rómovia, ktorí tam pracujú, začínajú premýšľať, že ak má jedno auto, tak nebude mať desať detí, aby sa zvýšil ich sociálny status, ale iba tri, aby s tým jedným auto mohli ísť aj napríklad na výlet. Alebo nebudú mať desať detí, len aby mali väčšie prídavky na deti, ale sústredia sa na to, aby mohli chodiť aj do práce, lebo tam zarobia viac.

Čiže konkrétny krok je, aby prišiel ďalší investor podobný tomu pri Matejovciach?

Aj to je jeden krok, ktorý to môže zlepšiť.

Milan Majerský prijal v Levoči aj generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna na jeho návšteve Slovenska. Foto – TASR

Aké iné kroky máte pripravené?

Ak pripraví štát napríklad ďalšie protipovodňové opatrenia, pomôže to. V Prešove boli len tento rok štyri veľké búrky a kalamitné situácie odstraňovali práve Rómovia. Ak by sme mali tieto práce stabilne platené, zlepšila by sa ich situácia.

Toto je znova iba jednorazové opatrenie.

Áno, ale protipovodňové opatrenia sú dlhšie. U nás to vtedy trvalo šesť mesiacov.

Po tých šiestich mesiacoch ste pre nich prácu nemali, takže to bolo jednorazové.

Bolo, ale myslím si, že takéto veci pomôžu, ak budú častejšie. Mnohých Rómov sme zamestnali následne v mestskom podniku Technické služby. Mnohí zo zamestnaných u nás sú teraz v súkromných firmách alebo v Anglicku či v Kanade. A niektorí sú aj na aktivačných prácach u nás v meste. Treba však spolupracovať aj s ostatnými. Plus, mnoho vecí sa ešte nedokončilo.

Vráťme sa k župným voľbám. Smer je v Prešovskom kraji tradične silný. Čím to je?

Smer má prevažne starších voličov, ktorí sú disciplinovaní. Chodia ku každým voľbám. Som presvedčený, že nielen Smer ma silných a dobrých voličov, ale politické strany, ktoré sú tu od 90. rokov.

Myslíte KDH?

Aj KDH.

Ako to je potom možné, že ste stratili v posledných voľbách tak veľa hlasov?

Na to sa ťažko odpovedá. Pred voľbami boli rôzne vyhlásenia a návrhy zákonov, s ktorými som osobne nesúhlasil…

Myslíte zmenu ústavy (zakotvenie manželstva muža a ženy v ústave)?

Aj, ale mám skôr na mysli návrh zákona, ktorý mal trestať ženy, ktoré pôjdu na potrat. Takto radikálne riešiť takéto citlivé problémy neprislúcha poslancom parlamentnej strany.

A neťahali KDH dole skôr ľudia vo vedení?

Áno, presne to hovorím. Niektorí členovia vtedajšieho predsedníctva, prípadne poslanci, spôsobili to, že KDH nie je v parlamente.

Peter Chudík je dlhodobým predsedom Prešovského kraja. Je dobrým županom?

Je dobrým predsedom, v rámci svojich možností. Mám s ním dobrý vzťah a nekandidujem proti nemu ani proti strane Smer. Nechcem ho v tejto chvíli hodnotiť.

Je niečo, čo neurobil a sľúbil to? Aké sú jeho problémy?

To nech vyhodnotia voliči v hlasovaní.

Po minulých parlamentných voľbách bol podozrivým z kupovania rómskych hlasov. V dvoch dedinách prekrúžkoval aj Fica. Polícia napokon neobvinila Chudíka, ale Rómov z krivej výpovede. Aj tak, môže sa taká situácia zopakovať aj teraz pri župných voľbách?

Čakám, že tieto voľby budú férové. Celý život som športoval a chcel som športovať férovo. Ak sa niečo také stalo, aj keď priame dôkazy o tom nie sú, verím, že v týchto voľbách k ničomu takému nedôjde. Zneužiť rómsky hlas vo voľbách naozaj nie je v poriadku a férové.

Čo budete robiť, ak sa niečo také stane?

Máme plán s mojím volebným tímom. Jednotlivé rómske osady, v ktorých môže dôjsť na takéto problémy, budeme monitorovať.

Video: Reportáž RTVS z východu o podozrení z kupovania hlasov

Ako a kedy ich budete monitorovať?

Veľakrát sa takéto „programy, ako získať rómsky hlas“, uskutočňujú niekoľko dní, možno týždňov, pred samotnými voľbami a to vám potvrdia aj samotní Rómovia. Budeme to kontrolovať už ďaleko pred voľbami.

A nebojíte sa, že vás obvinia z ovplyvňovania volieb, ak budú vaši ľudia pri takýchto problémových miestach?

Ak niekto monitoruje priestor a nekomunikuje s Rómami, tak si nemyslím, že ho môžu obviniť z ovplyvňovania. Mali sme monitorovacie výbory už počas 90. rokov a nikto voľby neovplyvňoval.

Posledné roky sa diskutuje na Slovensku o tom, či majú vôbec vyššie územné celky zmysel. Majú?

Určite majú. Z historického hľadiska župy poznáme, Levoča bola centrom Spišskej župy, ktorá bola silnou časťou Rakúsko-Uhorska. Takéto župy vytvárali u ľudí pocit, že sú hrdí na to, kde žijú. Dnešné župy, respektíve kraje, vznikli umelo, samotný Spiš je rozdelený – Spišská Nová Ves patrí do Košického kraja. Zmena je súčasťou života, ale na zmeny na úrovni krajov je už asi neskoro. Dať silnú víziu tomu, čo máme teraz, je lepšie ako vytvárať niečo úplne nové. A boli by to podľa mňa zbytočne vyhodené peniaze.

Takže, podľa vás majú župy iba historický zmysel?

Áno, ale také niečo ako napríklad Spišská župa, to už nebude. Preto sa musíme zmieriť s tým, čo máme a dať tomu zmysel. Dať možnosť tomu, aby ľudia boli hrdí na Prešov a na Prešovský kraj. Aby ľudia nevnímali Prešov iba ako mesto dopravných zápch.

A nebolo by jednoduchšie presadzovať iba kultúrno-historickú myšlienku župy, než udržiavať vyšší územný celok pri živote?

Máte na mysli, že centrum Spišskej župy by bola znova Levoča? Veľmi by som sa potešil, ale toto je pieseň, ktorá sa nikdy nebude spievať. Aj napriek tomu, že sme rôznorodý kraj, Šarišania a Spišiaci sú rovnakí. Je to ako Poprad. Toto mesto vzniklo pred sedemdesiatimi rokmi spojením piatich obcí. Dnes by sa jedna obec mohla rozhodnúť, že sa odtrhne. Ale pokiaľ vzťahy nebudú dramatické, nemá to zmysel. Nové územnosprávne členenie podľa mňa nepripadá do úvahy, treba budovať na tých základoch, ktoré máme, že sme Prešovský kraj.

Primátor Levoče Milan Majerský so šéfkou UNESCO Irinou Bokovovou. Foto – TASR

Aký je rozpočet Prešovského samosprávneho kraja?

Okolo 189 miliónov.

Čo by ste robili s podobným rozpočtom?

Dôležitým bodom rozpočtu by mala byť dopravná infraštruktúra. Spomeniem príklad, ktorý síce nemá s VÚC nič spoločné, ale perfektne ilustruje moju myšlienku. V Levoči máme cestu, ktorá bola veľmi frekventovaná, pretože to bol hlavný ťah na a zo západu. Potom postavili diaľnicu a my sme si mysleli, že prídeme o turistov. Stal sa presný opak. Medziročný príliv turistov sa nám zvýšil asi o 20 percent. Cesty a diaľnice ľudí spájajú. Turisti, ktorí sú napríklad vo Vysokých Tatrách, si povedia, že do Levoče to majú 15 minút autom, tak prečo nie. Toto isté môže platiť pre kraj. Mnoho ciest je stále zanedbaných a neupravených, hoci pripúšťam, opravilo sa toho mnoho. Máme ešte čo doháňať. Ak budú cesty, okrem rozvoja cestovného ruchu máme šancu aj na dotiahnutie investorov.

A čo turisti, ktorí autá nemajú?

Okrem ciest treba opraviť aj dopravu. Na vlaky síce dosah nemáme, ale kraj môže narábať s autobusovou dopravou. Chcem kvalitnú autobusovú dopravu – to znamená v zime vykúrenú, v lete klimatizovanú. A dnes často ani jedno z toho nemáme. Autobusové spojenia má na starosti práve samosprávny kraj. Kraj má dohodnutého dodávateľa a ten je v komunikácii aj s predsedom samosprávneho kraja. A tu sa dajú robiť veľké kroky vpred, teraz často nemáme ani európsky štandard. Plus, kto z nás má potom tendenciu nechať auto doma a ísť autobusom?

Koľko stojí vaša kampaň?

Moja kampaň bude stáť okolo 120-tisíc eur. Na kandidatúru šesťdesiatich dvoch ľudí prispelo sedemdesiatimi tisícmi eur KDH, po sedemsto eurách prispeje každý jeden kandidát na poslanca. Zvyšok peňazí chceme získať z crowdfundingu; jednotliví priaznivci nám môžu prispieť od 20 do sto eur.

Na vašom transparentnom účte je od KDH zatiaľ iba 30-tisíc eur. Čo je so zvyškom sľúbených peňazí?

Pribudnú.

Kedy?

V najbližších týždňoch. Možno už to tam aj je.

V čase nášho rozhovoru to tam ešte nie je. Vidieť tam však napríklad, že ste si vybrali tisíc eur na „drobné výdavky v kampani“. Nemáme tým pádom možnosť dosledovať, čo a komu ste zaplatili, ani keby sa to dialo s vyššími sumami. Je to v poriadku?

Tieto finančné prostriedky sú používané na presuny. Máme dodávku, ktorú budeme používať v kampani na presuny medzi obcami a okresmi. Tieto náklady budú vyúčtované neskôr presne podľa zákona. Súčasťou transparentného účtu bude excelovský dokument, kde budú vypísané všetky položky ako tankovanie, drobný nákup a podobne.

Už máte bilbordy, avšak na transparentnom účte v čase rozhovoru nemáte žiadnu platbu za ne. Ako je to možné?

Keď príde faktúra za objednávku, všetko bude zapísané na účte. Ak si objednáte bilbord, faktúra vám príde v priebehu týždňa či dvoch. Bilbordy sme si objednali od 1. 8., preto to tam ešte nie je. (Rozhovor sa uskutočnil 2. 8., suma za prenájom bilbordov pribudla 9. 8. – pozn. red.)

Kampaň bude podľa vás stáť 120-tisíc, bude to stačiť?

Som presvedčený, že sa do tej sumy vojdeme. Niektorí kandidáti majú bilbordy od júna, my sme sa rozhodli až od augusta, už to je šetrenie. Celý tím je nastavený tak, že kampaň bude trojmesačná a musí nám táto suma stačiť na to, aby sme dosiahli výsledok, ktorý chceme. Budeme mať ešte veľké výdavky na letáky, tlačoviny a podobne. Nedá sa celá kampaň sústrediť do jedného mesiaca. Kampaň bude trvať tri mesiace, čo znamená, že si niečo musíme nechať aj na neskôr.

Sú tri mesiace na kampaň dostatočne dlhý čas?

Máme regionálne voľby a je rozdiel robiť celoslovenskú kampaň. Som presvedčený, že aj za tri mesiace vieme voliča získať. Máme možno smelý plán, ale chceme pritiahnuť mladých ľudí aj k týmto voľbám. Chceme ich motivovať, aby si uvedomili, že samosprávny kraj rozhoduje o tom, aká bude škola, na ktorú chodia ich súrodenci. Či tá škola, ktorú navštevovali, bude fungovať aj naďalej. Či ten autobus, do ktorého si sadnú, bude vykúrený, alebo klimatizovaný. Chceme ich presvedčiť o tom, že aj tieto voľby majú zmysel, keďže dlhodobo bojujeme s nízkou účasťou.

Máte šancu v týchto voľbách? Keď len čisto matematicky spočítate výsledky KDH, SaS a OĽaNO v parlamentných voľbách v Prešovskom kraji, bolo to spolu 29 percent hlasov. Smer tam mal 33 percent a v niektorých okresoch aj 40.

Doba sa mení. Skôr či neskôr Smer dosiahne kulminačný bod. Preto si myslím, že máme teraz šancu. Nakoniec, nechcem byť kandidátom iba týchto troch strán. Chcem byť kandidátom všetkých obyvateľov. Nie je jednoduché, aby sa všetci so mnou stotožnili na začiatku, ale niečo také sa mi podarilo aj tu v Levoči. Tí, ktorí ma nevolili, mi po niektorých krokoch neskôr povedali, že mám ich hlas, pretože som to a to urobil dobre.

V Levoči máte za sebou mnohé rekonštrukcie, nové pracovné miesta, avšak všetko to boli malé úspechy v porovnaní s tým, čo budete musieť dosiahnuť v celom kraji. Viete vytvoriť niečo dostatočne veľké na to, aby si to všimol aj Prešovský kraj? Napríklad nezamestnanosť v kraji je miestami aj 15 percent.

No to je mojím veľkým záväzkom. Mnohé médiá prevzali odo mňa výrok: Múdre hlavy a pracovité ruky odchádzajú na západ. A tomu chcem práve predísť. Chcem pritiahnuť investorov sem na východ, aby ľudia nemuseli cestovať na západ. Pretože rodiny vyrastajú bez otcov či manželov, keď cestujú na dva týždne preč a doma sú len pár dní. Okrem veľkých investorov tu chcem udržať aj malých podnikateľov. Prečo by mal byť zvýhodňovaný len veľký investor zo západu? Drobná firma nedostáva žiadne stimuly od štátu.

Nie je to rozdiel, keď veľká firma zamestná povedzme tisíc ľudí a malý podnikateľ dajme tomu desať?

Je, ale iba v počte. Kvalita je otázna. Keď má malý živnostník zamestnaných desať ľudí, snaží sa o vytvorenie komunity. On si ich váži a nechce, aby mu ľudia migrovali za lepšie platenou prácou preč. Tieto veci však musí najprv vyriešiť minister hospodárstva či premiér, ale aj my v kraji sa musíme snažiť, aby všetci podnikatelia mali rovnaké podmienky.

Akým spôsobom chcete toto dosiahnuť?

Na začiatku bola otázka, poviem to obrazne, či budem mať otvorené dvere k premiérovi. Vzhľadom na to, ako vníma premiér župana, mali by byť otvorené dvere k nemu aj v tejto veci.

Čo sú tie hlavné hmatateľné veci, ktoré chcete dosiahnuť?

Kvalitná doprava a kvalitné cesty. Ľudia chcú žiť v kraji, do ktorého sa dá ľahko dostať, ľahko za nimi môže prísť návšteva, ale môžu aj ľahko odísť, ak budú chcieť. Pracovný bod, tak ako sme sa o ňom bavili pred chvíľou, a samozrejme riešenie rómskeho problému. Kraj však potrebuje aj nových investorov. Tu sú však karty na strane vlády, aby dobudovala diaľnice. Investor, ktorého sme priniesli do Levoče, povedal, že prišiel sem, pretože diaľnica končí hneď vedľa priemyselnej zóny.

Čo viete urobiť s odlesňovaním tatranských národných parkov?

Nie je to v kompetencii VÚC, ale odborník zo župy môže vstúpiť do diskusie so štátnym podnikom, ktorý má tento problém na starosti.

Župné voľby 2017

Teraz najčítanejšie