List koaličným poslancom a poslankyniam hlasujúcim za návrh Kotlebovcov proti LGBTI ľuďom
Viete si predstaviť žiť v krajine, kde v parlamente sedia poslanci a poslankyne, ktorí sa neštítia váhať nad tým, či by Vám nezobrali dieťa len preto, že máte inú sexuálnu orientáciu?
Pôvodne som sa nechcela vracať k traumatizujúcemu hlasovaniu o fašistickom návrhu namierenom proti LGBTI ľuďom. Dnes som si však v Denníku N prečítala reakcie koaličných poslancov a poslankýň, ktorí odpovedali na otázku, či by mali byť párom rovnakého pohlavia odobraté deti a toto som sa v článku dočítala:
~ Šofranko: Na otázku či si vie predstaviť odoberanie homosexuálom ich vlastné deti, konkrétne neodpovedala. „Je to veľmi citlivá téma, o ktorej je potrebné viesť odbornú diskusiu,“ dodala.
~ Čepček: Vyhol sa aj otázke, čo s deťmi, ktoré už dnes vyrastajú s dvoma mamami alebo otcami. „Čo s nimi… ťažko povedať. Neviem vám odpovedať.“
~ Andrejuvová odmietla priamo odpovedať na otázku, či je za odoberanie detí gejom a lesbám.
~ Priamej odpovedi sa vyhol aj poslanec Sme rodina Martin Borguľa. „Sme rodina je proti adopciám detí homosexuálnymi pármi, hnutie od začiatku svojej existencie presadzuje princípy tradičnej rodiny. Preto za tento návrh zahlasovalo,“ tvrdí.
—————
Tieto slová nemôžem nechať bez reakcie a preto všetkým koaličným poslancom a poslankyniam, ktorí za tento návrh hlasovali, posielam tento list:
Vážená pani poslankyňa/Vážený pán poslanec,
na aktuálnej schôdzi parlamentu ste svojím hlasom podporili návrh ústavnej novely z dielne ĽSNS, ktorého cieľom bolo znemožniť právnu tranzíciu a rodičovstvo párov rovnakého pohlavia.
Píšem Vám ako človek, ktorého sa tento návrh bytostne dotýka. Píšem Vám ako jedna z niekoľko sto tisíc LGBTI ľudí, ktorí na Slovensku žijú. Píšem Vám aj ako jedna z tisícov rodičov, ktorých dieťa má dve mamy alebo dvoch otcov.
Naša dcéra má 3 roky. A má dve mamy. Okrem dvoch mám má aj úžasnú starkú, ktorá sa s ňou každý deň jaší, hrá rôznorodé hry a číta knihy. A má aj skvelého deda, ktorý jej na záhrade vlastnými rukami postavil celé ihrisko a každý deň sa tam spolu hrajú ako dvaja skvelí parťáci. Nechcem tvrdiť, že som najdokonalejšia mama na svete, určite mám množstvo chýb. Ale jedno viem určite, naša dcéra má úžasný domov a milujúcu a starostlivú rodinu. A takých ako je tá naša sú na Slovensku tisíce. A vy mne a všetkým ostatným odkazujete, že naša rodina nielenže nie je hodná žiadnej právnej ochrany, ale že by vlastne ani nemala existovať. Myslíte si, že nám to neubližuje? Že to neubližuje našim rodičom? Našim súrodencom? Našim deťom? A našim priateľom? Ubližuje. Verte mi.
A ja sa Vás pýtam. Chceli by ste, aby Váš syn žil v krajine, v ktorej ho poslanci označujú za devianta? Chceli by ste, aby Vaša dcéra žila v krajine, v ktorej jej poslanci odkazujú, že nemá byť mamou? Chceli by ste, aby Vaše vnúča žilo v krajine, v ktorej mu poslanci odkazujú, že jeho rodičia by ho nemali vychovávať a že nie sú rodina?
Úprimne si na tieto otázky odpovedzte a myslite na ne vždy keď budete hlasovať o rozhodovať o právach LGBTI ľudí.
Ďakujem
Lucia Plaváková
PS: Naša Sára sa pred pár týždňami naučila bicyklovať. Na fotke jedna z jej prvých jázd. Ide jej to skvele!
