Newsfilter: Zrodil sa ďalší opozičný politik – Maroš Žilinka

Správy vybral a komentoval Tomáš Gális

1. Otvárajú sa školy aj dvere pre omikron

Tak sme sa konečne dočkali. Podľa ministra Branislava Gröhlinga tentoraz už na sto percent môžeme rátať s tým, že deti nastúpia do škôl v plánovanom termíne 10. januára. Od tohto termínu sa zároveň školy budú opäť riadiť školským semaforom.

Znamená to, že školy sa plošne zatvárať nebudú, v prípade, ak bude niektorý žiak pozitívny, môže danú triedu uzatvoriť riaditeľ školy. Rozhodnutie o zatvorení celej školy však môže spraviť len regionálny hygienik. Na školách budú povinné rúška už od prvej triedy. Rodičom sa takisto dôrazne odporúča, aby svoje deti otestovali ešte pred nástupom do školy a tieto testy opakovali dvakrát týždenne.

Nákazlivejší a miernejší. Čo na to povedať v súvislosti s omikronom, ktorý už v mnohých krajinách prevalcoval deltu? Dôvod na optimizmus zväčšili v posledných dňoch výskumy, o ktorých vo svojom článku informuje Zuzana Vitková. Päť štúdií, ktoré ešte neprešli recenzným konaním, totiž naznačuje, že covid spôsobený omikronom, ktorý deti ohrozuje viac ako predchádzajúce varianty, by mohol mať oproti predchodcom miernejší priebeh.

No aby sme len nejasali, podľa jednej dánskej štúdie je omikron násobne nákazlivejší aj medzi očkovanými. Nový koronavírusový variant vraj dokáže obísť imunitu očkovaných 2,7- až 3,7-krát ľahšie ako obávaná delta.

Koľko detí skončí v nemocnici? Pred množstvom detí nakazených omikronom varujú aj lekárky, ktoré pre svoj článok oslovila Veronika Folentová. Podľa pediatričky Kristíny Visolajskej sa nový variant môže v najbližšom čase týkať 250- až 350-tisíc ľudí. U koľkých detí sa prejaví závažný stav, zatiaľ nevedno, ale ako hovorí pediatrička Elena Prokopová, ktorá v ambulancii zaznamenala väčšie množstvo infikovaných detí už medzi sviatkami, v nemocnici skončí dve až päť percent detí s covidom.

Epidemiologička Alexandra Bražinová zase pripomína, že kým pri delte bol človek infekčný štyri až päť dní od nákazy, pri omikrone môže nakaziť ďalších ľudí už po dvoch dňoch. To znamená rýchlejšie šírenie a hlavný dôvod, prečo sa tak deje aj u detí.

Zatiaľ najlepšou obranou pred touto hrozbou by bolo očkovanie. V skupine 12- až 18-ročných je však vakcinovaná len tretina osôb a s očkovaním detí medzi 5 a 11 rokmi sa začína len v týchto dňoch.

Školy teda budú konečne znovu otvorené, ale takmer s istotou môžeme čakať to, čo sme videli na jeseň – dočasné zatváranie jednotlivých tried a potom celých škôl.

2. Matovič vraj vidí možných nástupcov

Ak si niekto nevšimol, že ešte 17. novembra snemovali v bratislavskom hoteli Bôrik Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, o poldruha mesiaca neskôr ho s výsledkami a stavom hnutia oboznámil Igor Matovič v rozhovore pre TASR. Predseda OĽaNO z neho vychádza ako človek, ktorý by to ani nemusel robiť, ale keď spolustraníci inak nedajú, pokračuje ďalej.

Traja, štyria. „Dostal som hlasy všetkých prítomných ľudí. Rozhodli sa, že sa budú naďalej so mnou trápiť na čele OĽANO,“ hovorí expremiér a pokorne dodáva: „Ja sa im trochu čudujem. Mohli si zvoliť aj lepšie, ale tak čo narobím, je to moja úloha.“ Nešlo o voľbu predsedu, ale o vyjadrenie podpory, takže o žiadne prekvapenie ísť nemohlo.

Lenže z iných predsedových slov vyplýva, že to tak nemusí byť navždy. Matovič si totiž vraj vie na poste šéfa hnutia predstaviť niekoľkých iných ľudí. Ako hovorí: „Máme minimálne troch-štyroch ľudí, ktorým vieme bez problémov OĽANO zveriť do rúk a bude na tom ešte lepšie, ako je dnes.“ Mená síce nechcel konkretizovať, ale jedným z nich je určite premiér Eduard Heger.

Vítaná výnimka. Čo by znamenalo, keby tie slová myslel naozaj vážne? V prvom rade by bol prípadný snem OĽaNO s iným kandidátom, než je súčasný predseda, vítaným porušením chorej tradície väčšiny relevantných slovenských politických strán, keď strana predsedu nemení a s ním napokon padá do zabudnutia.

Okrem tragédie s názvom Za ľudí v súčasnom parlamente nie je strana, kde by došlo k výmene zakladateľa a v mnohých prípadoch aj majiteľa subjektu. Keď aj ambíciu vymeniť ho niekto mal, radšej odišiel a založil si vlastnú stranu (Peter Pellegrini, Milan Uhrík) alebo bol rovno vyštvaný, teda vyštvaná (Mária Kolíková).

V prípade OĽaNO by prípadná kandidatúra Eduarda Hegera či dokonca rovno výmena na poste predsedu znamenala aj znormálnenie politických pomerov. Heger, ktorý drží v rukách osud všetkých členov vlády, je v straníckej hierarchii podriadený práve jednému z ministrov, ktorý si, zdá sa, stále udržuje dôveru poslaneckého klubu strany. A to napriek tomu, že zlyhal ako premiér, neupokojil sa ani na novom poste a preferencie OĽaNO pod jeho vedením sa po strmom páde nie a nie obrátiť opačným smerom.

Radšej strana ako vláda. Ale aby sme boli trochu realisti, aj keby sa niečo ako súboj predsa len odohralo, riadny termín voľby predsedu má strana až na jeseň budúceho roka, takže stranu aj tak bude dovtedy riadiť súčasný predseda.

Už to, čo sme napísali doteraz, znie dostatočne fantasticky, aby sa tak niekedy stalo. Najneuveriteľnejšie na tom všetkom by však bola ochota Igora Matoviča vzdať sa funkcie. Isteže, už sme videli, ako sa viackrát na dlhšie stiahol z každodennej politickej prevádzky. A čo je dôležitejšie, naozaj odstúpil z postu premiéra.

Lenže to mohlo byť ľahšie ako odísť z čela OĽaNO. Po voľbách bol predsa prekvapený, že vyhral, a dokonca dával najavo pochybnosti o tom, či má viesť vládu. Ale opustiť svoje politické dieťa? V tom sa až príliš podobá na ostatných šéfov strán.

Tých troch či štyroch ľudí vhodných na jeho post mu môžeme veriť, napokon, vidieť tam niekoho iného ako Matoviča môže každý, kto sa trochu zaujíma o politiku. Vážne to však treba brať až vtedy, keď sa niekto do súboja naozaj prihlási.

3. Prokurátor politikom

To, že sa generálny prokurátor vyjadruje aj k politickým záležitostiam, nie je od čias Dobroslava Trnku žiadna novinka, ale to, že sa tak správa aj Maroš Žilinka, predsa len prekvapí. A to aj napriek tomu, že za rok vo funkcii narobil toľko prešľapov, až to bolí aj tých, čo ho v dobrej viere volili.

Generálny prokurátor Maroš Žilinka totiž odmietol návrh obrannej dohody medzi Slovenskom a USA, ktorú presadzujú hlavne ministri obrany a zahraničia Jaroslav Naď a Ivan Korčok. Dohoda by umožnila americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory.

To, že GP návrh pripomienkovala, je v najlepšom poriadku, to je zmysel medzirezortného pripomienkového konania. Ale aktívne zavesiť na vlastný Facebook vyhlásenie, že prokuratúra uplatnila 35 zásadných pripomienok, „pre ktoré návrh dohody odmieta ako celok”, je predsa len veľká nadpráca. Nadprácou sú aj hypotetické úvahy o rozmiestnení jadrových zbraní na Slovensku (tak strašil už Mečiar v referende z roku 1997), čo by zo Slovenska urobilo významnejší terč pre nepriateľov. Nadprácou sú aj odkazy koaličným politikom, napríklad, že by mali rešpektovať vôľu ľudí, a takisto, že sa mali postarať o väčšiu verejnú diskusiu k tejto téme.

Skrátka, Žilinka po tomto pôsobí dojmom opozičného politika.

Napokon, tento postoj sa určite bude páčiť napríklad politikom, s ktorými má Žilinka záujem na zachovaní paragrafu 363 Trestného poriadku. A iste sa bude páčiť aj v Moskve, kde bol Žilinka v júli z nepochopiteľných dôvodov rokovať o spolupráci s orgánmi ruskej prokuratúry. Až sa do hlavy tlačí nemiestna myšlienka, či ide len o spoluprácu s tamojšou vychýrenou prokuratúrou alebo aj s nejakým iným orgánom Ruskej federácie.

Pred vyše rokom panovala všeobecná obava, či môže byť bývalý politik dobrým špeciálnym prokurátorom. Dnes je namieste skôr otázka, či nie je nebezpečnejšie, že sa ako politik správa generálny prokurátor.

Jednou vetou:

4. Na Slovensku je zaočkovaných treťou dávkou vakcíny milión ľudí, v nemocniciach leží s covidom 2267 pacientov, pribudlo 3579 pozitívnych pri 15 324 PCR testoch a 48 úmrtí.

5. Minister financií Igor Matovič vyzval zamestnancov ministerstva, aby neuvádzali jeho titul, ak to nie je nevyhnutné, píše sa to v e-maile, ktorý má k dispozícii SME, titul získal za diplomovú prácu, ktorá je kompilátom dvoch kníh.

6. Na konci roka 2021 a na začiatku roka 2022 boli na Slovensku zaznamenané mimoriadne až extrémne výkyvy teploty vzduchu.

7. Aj v roku 2021 bol Ľuboš Blaha (Smer) najúspešnejším slovenským politikom na Facebooku, na svojich príspevkoch nazbieral takmer 11 miliónov interakcií, medziročne si polepšil o 36 percent.

8. Sudca Roman Púchovský priznal dlhoročné priateľstvo s obžalovaným oligarchom Miroslavom Výbohom, Púchovský mal rozhodnúť o Výbohovej obžalobe, z konania sa nechal vylúčiť.

9. Od začiatku pandémie bolo doteraz podľa dát Veda pomáha v nemocnici hospitalizovaných takmer 1400 detí do 18 rokov, z toho 20 bolo na umelej pľúcnej ventilácii a 12 detí zomrelo.

10. Štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Milan Kyseľ ponúkol funkciu ministrovi Samuelovi Vlčanovi, v uplynulých dňoch médiá zverejnili, že farma Kyseľovej rodiny získala na ošípané niekoľkonásobne vyššiu dotáciu, ako je ich reálna trhová hodnota.

Zaujímavé články:

V situácii, keď na papieri je štvorkoalícia a v parlamente len trojkoalícia, je vrcholom absurdity otvárať koaličnú zmluvu z dôvodu Kolíkovej.
Peter Schutz o Matovičovi, Kolíkovej a koalícii (sme.sk)

Vždy som veril skôr v to, že v ťažkých krízach sa väčšina spoločnosti dokáže stmeliť okolo niečoho, čo sa dá rozumne definovať ako verejný záujem. Keď však vidím, ako až nebezpečne veľká skupina ľudí vníma aj rozumné nástroje na boj s pandémiou ako posledný krok k uskutočneniu dystopických vízií totalitného štátu a posúva sa do antisystému, začínam pochybovať, či z mojej strany nešlo o príliš optimistické až romantické presvedčenie.
Jozef Majchrák o svojom menšom optimizme (postoj.sk)

Rusko sa v najbližšom desaťročí nestane globálnou veľmocou, nemá však inú možnosť, ako sa stať hlavnou regionálnou veľmocou. A to znamená, že sa dostane do konfliktu s Európou. Rusko-európska hranica tak zostane zlomovou líniou.
Karel Hirman o možnosti návratu ZSSR (tyzden.sk)

FB status:

Recept na úspech na sociálnej sieti je jednoduchý. Stačí vyvolávať emócie, spochybňovať protipandemické opatrenia a kritizovať vládu. Pridŕžať sa faktov nie je potrebné.

Aj vďaka tomu bol v roku 2021 Ľuboš Blaha opäť najúspešnejším slovenským politikom na Facebooku. Na svojich príspevkoch vyzbieral takmer 11 miliónov interakcií. Rok predtým mal 7 miliónov, medziročne si teda polepšil o takmer 36 percent. Na druhom mieste skončil Milan Uhrík, na treťom Milan Mazurek.

Najviac vlani narástol starosta Dvorov nad Žitavou Branislav Becík (Hlas). Stačilo vypovedať „poslušnosť“ vláde, spochybňovať opatrenia a vychvaľovať ivermektín. Becík mal v roku 2020 na svojej facebookovej stránke len 125-tisíc interakcií, vlani už 1,5 milióna.

Mimochodom, najúspešnejším obrázkom 2021 sa stal krájač na zemiaky. Mal viac lajkov ako Peter Sagan či Zuzana Čaputová. Viac rebríčkov a podrobnejší graf tu: https://dennikn.sk/2668283/