Monika Tódová
Ste bývalý učiteľ telesnej výchovy a náboženstva, študovali ste aj v seminári v Spišskej Kapitule. Uvažovali ste nad tým, že budete kňazom?
Samozrejme, každý, kto začne štúdium teológie, uvažuje aj nad takouto alternatívou. Pre mňa boli tieto roky naplňujúce, inšpiratívne, načerpal som veľa síl, kopec známych, priateľov a bola to škola života. Bolo to aj duchovné naplnenie, z ktorého čerpám doteraz.
Prečo ste sa nestali kňazom?
Lebo som sa rozhodol ísť inou cestou a som spokojný, ako som sa rozhodol.
Prečo ste sa začali angažovať v komunálnej politike?
O politiku som sa zaujímal už počas vysokoškolských štúdií. Vždy sme so spolužiakmi vášnivo diskutovali, angažovali sme sa v rôznych veciach. Už v roku 1989 a aj pred ním som bol aktívny v podzemných cirkevných spolkoch.
Video: Celý rozhovor s predsedom KDH Milanom Majerským (autorky: Monika Tódová, Martina Koník)
Koľko ste mali rokov?
Už som bol dospelý, som ročník 1971. Chodili sme tajne po večeroch skladať rôzne pápežské encykliky na biskupský úrad, na Spišskú kapitulu. Bol to cyklostylom vytlačený materiál a bolo to naozaj zaujímavé obdobie. Videl som, ako sa ľudia neboja nasadiť aj vlastný život, zamestnanie, rodinu pre to, aby pomohli nejakému spoločenstvu.
Prvýkrát ste voľby na primátora Levoče prehrali s protikandidátom Smeru, v posledných župných voľbách ste kandidáta Smeru Chudíka porazili. Prečo sa to napokon podarilo?
Išlo o viaceré okolnosti. Bola to celoslovenská dohoda opozičných strán, čo bol základ všetkého. Potom to bola aj sila kampane, ktorú sme postavili. So skupinou predovšetkým mladých ľudí sme obišli celý kraj. Mali elán, odhodlanie a ochotu meniť veci. Počúvali sme ľudí a tí nám povedali, čo ich trápi, a boli to predovšetkým dlhodobo nemenené veci. Práve tieto veci v kraji naprávame.
Budete teraz opäť kandidovať v župných voľbách?
Je to obrovská výzva, vidím spätnú väzbu práve aj od ľudí, ktorých sme počuli, od starostov. S najväčšou pravdepodobnosťou kandidovať budem. Všetko tomu nasvedčuje, ale podlieham schváleniu krajskej aj celoslovenskej rady KDH. Rešpektujem stanovy a orgány hnutia.
Snažíte sa aj o dohodu všetkých koaličných strán? Protikandidát bude asi zase zo Smeru.
Zatiaľ žiadneho protikandidáta nepoznám. Komunikujeme s viacerými stranami a veľmi vnímam, že o KDH je záujem. S mnohými sme sa už stretli a povedali sme si, že po novom roku rozbehneme rokovania aj o počte poslancov v jednotlivých okresoch. Definitívny záver, ktoré strany budú v koalícii, ešte neviem povedať.
Už vám niekto sľúbil podporu?
Ústny prísľub máme, ale za uzavreté to budem považovať, až keď bude podpísaná koaličná zmluva.
Po zvolení za predsedu KDH ste povedali: „Vieme, že po rozpade Smeru je na regionálnej úrovni najlepšie zastúpené práve KDH.“ Budete mať kandidáta na župana v každom kraji?
V každom kraji zrejme nie. KDH má 220 starostov, okolo tritisíc poslancov mestských, župných či obecných zastupiteľstiev. Je to veľká sila, ktorá vie generovať aj kvalitných ľudí. Krajská rada už schválila kandidáta na župana Trenčianskeho kraja, je to Peter Maťoš, ešte to musí schváliť celoslovenská rada. Uvažujeme nad kandidátom v Žilinskom kraji, ale túto vec neuzatváram, uvažujeme nad kandidátkou v Nitrianskom kraji Martinou Holečkovou. Ako to bude ďalej, ešte nechcem hovoriť.
Zrejme budete rokovať aj s inými stranami o tom, že keď ony vás podporia v Prešove, tak vy im zase kandidáta niekde inde.
Presne tak, je to vysoko pravdepodobné.
Na sneme KDH ste ponúkali miesto primátora Bratislavy Alojzovi Hlinovi, on to odmietol. Kto bude váš kandidát na primátora v Bratislave?
Ponuka bola ako jedna z možných alternatív. Možností, kde by sa mohol bývalý predseda angažovať, bolo viac. Neviem, kto bude v tejto chvíli kandidát na primátora Bratislavy a či KDH podporí niekoho iného, alebo postaví vlastného. Vždy je to na orgánoch hnutia.
Je už jasné, že nepodporíte Matúša Valla?
To nevylučujem, ale nechcem to ani dopredu hovoriť, keďže miestne štruktúry o tom intenzívne debatujú aj s inými subjektmi.
A pokiaľ ide o bratislavského župana?
Neviem, či KDH v posledných voľbách podporilo pána Drobu. Asi nie, ale so súčasným županom spolupracujeme a je to na úrovni miestnych orgánov.
Aký máte momentálne postoj k Hlasu? Po sneme ste hovorili, že sa o tom budete ešte rozprávať, vylučovali ste spoluprácu len s fašistami a so Smerom.
KDH dlhodobo odmieta spoluprácu s extrémistami a s tými, ktorí nehoráznym spôsobom zneužili moc v štáte. Čo sa týka Hlasu, tam nám momentálne svieti červená kontrolka. Sme veľmi opatrní, aby sme povedali nejaké slová, čo sa týka spolupráce alebo niečoho podobného. Veci sa ešte dejú, sú v pohybe a neuzatváral by som dopredu, či áno alebo nie. Skôr mi to vychádza, že nie.
Ale nie je to také definitívne ako pri Smere?
Nie je to definitívne.
Prečo? V čom je rozdiel?
Rozdiel je možno v tom, že niektorí ľudia, ktorí sú noví a prichádzajú do strany Hlas, nemusia byť poškvrnení politikou Smeru, ktorá bola pred pár rokmi, keď bol Smer vo vláde.
Koho tým myslíte? Lebo keď sa povie Hlas, tak vidím Petra Pellegriniho, Denisu Sakovú, Erika Tomáša, Richarda Rašiho a Petra Žigu.
Vy to možno vnímate z vrcholovej celoslovenskej politiky. Ja sa pohybujem v regiónoch a tam sú ľudia, ktorí inklinujú k Hlasu, sú zatiaľ čistí, nie sú poškvrnení.
Viete niekoho menovať?
Sú to bežní ľudia v regiónoch, na nízkych pozíciách.
Povedzte jedného.
Zatiaľ nie. Sú to skupiny ľudí.
Starostovia?
Mnohí starostovia iba prezliekli tričká. To sú ľudia, ktorí boli v Smere, vymenili dres a pokračujú ďalej.
Preto by som chcela, aby ste ukázali človeka, ktorý je čistý, vstúpil do Hlasu a nie je zaťažený Smerom.
Nepovedal som, že vstúpil. Inklinujú k nim, sympatizujú s nimi a nie je vylúčené, že na konci dňa dajú hlas KDH. S týmito ľuďmi chceme pracovať a možno ich presvedčiť, že existuje lepšia alternatíva.
Spoločnosť momentálne najviac rozdeľuje očkovanie. Práve župy sa postarali o to, že očkovanie začalo fungovať. Myslíte si, že o tom bude aj kampaň v župných voľbách?
Je možné, že niektorým županom práve očkovanie zvýšilo popularitu. Naozaj to tak aj bolo. Keď prišla pandémia, menila sa moc v štáte, odchádzal Smer a Hlas a prichádzali nové strany, ktoré vyhrali voľby. Nevedeli sa hneď s vážnym problémom pandémie vyrovnať. Vtedy sme ako župani v prvej vlne pomohli zachrániť štát, ktorý zlyhal. Zlyhali prednostovia úradov, ktorí nezvolávali orgány na pomoc ľuďom. Nevedeli, čo majú robiť. My sme boli distribútori ochranných pomôcok, pomohli sme s testovaním, teraz je v našich rukách očkovanie, v ktorom sme lídrami. Pustili sme sa do očkovania v obchodných centrách aj na ulici, máme výjazdové očkovacie tímy.
V Bratislave máme občas problém sa dať zaočkovať pre veľký záujem. Na východnom Slovensku asi také problémy nemáte a skôr musíte ľudí presviedčať. Čo najviac funguje?
Závisí to od miest. Sú veľké mestá ako Humenné, Poprad, Prešov, tam záujem je. Aj ľudia trochu inak uvažujú, sú kontaktnejší. V odľahlejších obciach je slabšia informovanosť, možno niekedy ľudia podľahnú dezinformáciám. Pre mňa je dôležité, aby mali ľudia signál od najvyšších politikov štátu. Toto všetko, čo tu prežívame s kampaňou a spochybňovaním očkovania, vzniklo niekde na začiatku roku 2021, keď už sme sa mohli dať očkovať a keď vrcholoví politici očkovanie spochybňovali. Či už to bol Smer, Hlas, alebo aj OĽaNO. Až neskôr OĽaNO pristúpilo na to, že ideme robiť reklamu. Mali ísť pred kameru a dať sa zaočkovať, a nie sa hrať na politikov.
Čo by mal štát robiť dnes, aby sa ľudia dali očkovať?
Chvalabohu stalo sa to, že nám štát umožnil očkovať aj bez prihlásenia. To je vynikajúca vec a to mohlo byť už v prvej polovici očkovania. Postupne by očkovanie malo prejsť na obvodných lekárov, bolo by to jednoduchšie.
Verejnosť chválila županov za očkovanie, ale objavila sa aj kauza nákupu predražených teplomerov v Košiciach županom Trnkom. Sledujete to?
Samozrejme, sledujem to, má teraz zriadenú nejakú kontrolnú komisiu. Uvidíme, ako sa to skončí.
Mal by odstúpiť z funkcie? Neviem, čo tam ešte treba preskúmavať. Videli ste, ako žiadal človeka z danej firmy, aby poprel svoje vyjadrenia o cene a podobne.
Áno, bola to nešťastná komunikácia; viete, mne je ťažko na kolegu a suseda dávať takéto vyjadrenia.
Prečo je vám ťažko?
Je to kolega, župan, ale bola to nešťastná komunikácia, asi tak by som to uzavrel.
Keď nejaký župan pochybí, tak je správne sa hrať na nejakú županskú solidaritu?
To nie. Vravím, že to bola nešťastná komunikácia, ale detaily celej zmluvy nepoznám.
Neďaleko Popradu je momentálne bilbord KDH: „Slovensko je aj 330 kilometrov od Bratislavy.“ To mi pripomenulo výrok Roberta Fica, že Slovensko nie je len Bratislava. Čo tým chcete povedať?
Súčasťou tej kampane je aj osem volebných obvodov. Druhý bod je, že do regiónov prichádza menej peňazí. KDH dlhodobo presadzuje od Mečiarovej novely volebného zákona, aby bolo viac volebných obvodov. Podporuje nás aj ZMOS, pevne verím, že sa pridá aj Únia miest.
Na to je nevyhnutná negatívna emócia voči Bratislave?
Určite nemám negatívnu emóciu voči Bratislave, manželka je z Bratislavy, takže Bratislavu milujem a pokladám ju za hlavné mesto Slovenskej republiky.
Tu v Bratislave sa veľa rozprávame o spájaní malých strán, či je to nevyhnutné na to, aby sa znovu nevrátil Fico s fašistami. Máte z návratu Fica obavu?
Súčasný politický stav nasvedčuje tomu, že by to tak mohlo byť. Ak by boli voľby v najbližších dňoch, tak by sa to mohlo stať. Videli sme voľby v Česku, kde sa dokázali stredopravé alebo pravicové strany dať dohromady a ukázali nám jasný signál. Keď vzniklo SDK v deväťdesiatych rokoch, tak to bol základ toho, ako sa dá poraziť zlo, ktoré je v krajine. Myslím si, že Slovenská republika bude mať do najbližších volieb spojený celok politických strán a tie budú dávať relevantnú silu, ktorá dokáže poraziť zlo, ktoré by mohlo prísť.
Ficovi sa však takmer vôbec vo svojich verejných vystúpeniach nevenujete, a to napriek tomu, ako on podrýva právny štát svojimi vyjadreniami, prácu polície, prokuratúry a súdov. Prečo o tom vôbec nehovoríte?
Nevidím dôvod, prečo by som sa mal priamo voči Ficovi vyjadrovať, náš názor je jasný. Odmietli sme Smer ako taký a k jednotlivým osobám sa nemusíme vyjadrovať.
Nie je to aj preto, že vám na bezpečnostnú problematiku chýba človek? KDH malo vždy silného človeka na bezpečnostné témy: Čarnogurský, Palko, Lipšic, Procházka, Žilinka, všetci boli v KDH.
V KDH máme viacero ľudí, ktorí sa venujú prokuratúre alebo právnym veciam, aj bezpečnosti. Členom KDH je napríklad Ivan Šimko, ktorý bol ministrom. V predsedníctve máme Mareka Šmida, ktorý je odborník na prokuratúru, ale aj na školstvo.
Ivana Šimka vôbec nepočuť ani nevidieť.
O niektorých veciach komunikujeme, vedie skupinu ľudí pod názvom Kredit, občas sa tam online prihlásim. Je členom KDH a vyjadruje sa.
Ako vnímate Maroša Žilinku?
Maroš Žilinka je podľa mňa slušný človek, v niektorých veciach prepadol. Najviac ma vyrušuje jeho vyjadrenie ohľadom odchodu do Moskvy na stretnutie s ruským prokurátorom, ktorý je na sankčnom zozname EÚ. Nie je vhodné, aby cestoval práve v týchto dňoch, keď sa má udiať aj stretnutie najväčších mocností tohto sveta.
Aj vaša manželka Miriam Lexman bola medzi ôsmimi europoslancami, ktorí Žilinku vyzvali, aby necestoval. Napriek tomu si myslíte, že je slušný človek?
Myslím si to, lebo jeden chybný krok nemôže urobiť z človeka zlého. Možno by to mal vysvetliť, ale určite si nemyslím, že jeho cestovanie do Moskvy je správnym rozhodnutím.
Toto je prvý chybný krok, ktorý vidíte?
Tak sú otázniky aj nad rozhodnutiami ohľadom 363, ale ja som politik, nie som právnik.
Zmenili by ste paragraf 363? V prípade Vladimíra Pčolinského, ktorý bol kedysi tiež v KDH, generálna prokuratúra zrušila obvinenie tesne predtým, ako išiel dozorový prokurátor podať obžalobu.
S Vladimírom Pčolinským sa nepoznám, vnímam ho ako človeka Sme rodina. Pre mňa je dôležité, aby Maroš Žilinka rozhodoval vždy v medziach zákona. Ak by sa mal 363 zmeniť, tak nech sa zmení po vážnej diskusii odborníkov, nie politikov.
Súhlasí KDH s obrannou zmluvou s USA?
V prvom rade treba povedať, že je to obranná zmluva. Ľudia sú často dezinformovaní. Nie je namierená proti Rusku. Znepokojuje ma, že vrcholoví predstavitelia Smeru a Hlasu v čase, keď boli pri moci, boli za túto zmluvu a dnes sú proti. Iba preto, aby vytĺkali politický kapitál. Česi a Maďari majú túto zmluvu už niekoľko rokov a dvakrát ju rozšírili aj o ďalšie veci. Aj premiér Heger a veľvyslankyňa USA povedali, že Spojené štáty tu nemôžu rozmiestniť vojakov bez ďalšieho schválenia vlády. Zmluva rešpektuje zákony Slovenskej republiky. Sme v euroatlantických štruktúrach, niekde patríme a mali by sme plniť záväzky spoločenstva, ktoré nám poskytuje určitý stupeň ochrany. Áno, je tu debata, že by mala vzniknúť nejaká európska armáda, ale je to stále len v medziach diskusie.
Predpokladáte, že pred voľbami vznikne nejaký silnejší celok. Rokujete o spojení s nejakou politickou stranou?
Stretol som sa s predsedami viacerých strán, ale nechcem povedať, že KDH už má nejakú dohodu, nejaký pakt alebo niečo podobné, v žiadnom prípade. Koláč, ktorý nie je upečený, sa ešte nekrája.
V minulosti ste hovorili, že KDH je otvorené návratu ľudí, ktorí zo strany odišli. Chcete naspäť Annu Záborskú a ľudí z Kresťanskej únie?
Nemám vedomosť, že by Anna Záborská mala úmysel sa vrátiť do KDH.
A ak by mala?
V KDH sú dvere otvorené aj z jednej, aj z druhej strany. Niektorí cez KDH iba preletia, niektorí sa zdržia dlhšie a niektorí zostanú. Ja som v KDH 32 rokov, od vzniku som spolupracoval ako člen KDMS. Otec bol v KDH, dokonca už aj dcéra Ruth je v KDH.
Máte záujem o stranu Za ľudí a Veroniku Remišovú?
Komunikovali sme o veľa veciach aj s Veronikou Remišovou, s niektorými ľuďmi zo Za ľudí sa osobne poznám, máme dobré vzťahy.
Máte záujem?
Neviem, či oni majú.
Vy máte záujem?
Máme záujem o každého slušného politika, ktorý má čo dať myšlienkovému prúdu, ktorý predstavuje KDH.
Je Veronika Remišová taký politik?
Myslím si, že áno, som dokonca o tom presvedčený. Nielen Veronika Remišová, ale aj predstavitelia iných politických strán by mohli tvoriť celok, ktorý by mohol tvoriť viac.
Hovorilo sa napríklad aj o Jurajovi Šeligovi, Jane Žitňanskej. To vyzerá ako?
To ma prekvapilo, ja som s nimi takú debatu nikdy neviedol. Stretli sme sa na spoločenských podujatiach a nikdy to nebolo o tom, že poďte do KDH.
Mali by ste záujem?
Jana Žitňanská bola v KDH, dokonca viac rokov, bola v predsedníctve.
Takže mali by ste záujem?
Mali by sme záujem o každého slušného politika, ktorý má záujem pomôcť rozvoju Slovenska.
Je podľa vás v poriadku, keď Anna Záborská stále v parlamente otvára tému interrupcií?
Táto otázka zrejme súvisí s predloženým zákonom, ktorý dala.
Aj s tým, že sa to každý polrok opakuje a vždy je debata o tom, či toto sú problémy Slovenska, ktoré treba riešiť. Robili by ste to ako koaličný partner?
KDH stojí na ochrane života. Tento zákon, ktorý bol v parlamente, si zaslúžil vládny návrh, nie poslanecký. Ale to je súčasťou vládnej koalície, že dávajú poslanecké návrhy na veľké reformné veci, to ma vyrušuje. Nemalo sa robiť divadlo pred verejnosťou ani koaličné roztržky.
Ak by ste boli koaličný partner, predkladali by ste zmenu interrupcií každý polrok? Niektorí vládni poslanci za to hlasujú aj vtedy, keď to predkladajú fašisti.
Ak by som to vytiahol o pol roka, tak iným spôsobom. Hľadal by som partnerov na to, aby som to vedel a mohol presadiť. Nešiel by som hlavou proti múru. Hľadal by som politických spojencov.
V máji minulý rok ste listom podporili fínsku političku Päivi Räsänenovú, ktorú fínska prokuratúra obžalovala za podnecovanie nenávisti voči menšine, ktorá sa hlási k svojej neheterosexuálnej orientácii. Konkrétne sa toho mala dopustiť v troch prípadoch. Prvýkrát išlo o výrok, kde zrovnoprávnenie zväzkov osôb rovnakého pohlavia označila za „otvorenie cesty pre zneužívanie chlapcov dospelými mužmi“. Podľa vás sú tieto výroky v poriadku?
Fínska politička prejavila svoj názor, ktorý prejavila slobodne. Nebol prejavený protizákonne a ja som sa jej zastal práve pre to, že z môjho pohľadu jej bola vykonaná krivda. Pre svoj názor bola perzekvovaná. Ak pošliapeme možnosť prejaviť svoj názor, tak pošliapeme aj základné ľudské práva. To bude zlá cesta, na ktorú by sme nastúpili v demokratickej spoločnosti.
Jazyk je dôležitý. Ako by sa vám páčilo, keby nejaký politik vulgárne hovoril o kňazoch a celibáte tak, že je to otvorenie cesty pre zneužívanie chlapcov dospelými chlapmi?
Možno forma nebola najšťastnejšia. Detaily nepoznám ani ja. Základný rámec je najdôležitejší.
Nemali by ste tie detaily poznať, keď ju podporíte listom? Druhý prípad je status, v ktorom označila cirkevnú podporu helsinského PRIDE ako vyzdvihovanie hanebnosti a hriechu.
Je to jej spôsob komunikácie, tohto problému, ale prejavila svoj názor.
Aj taký názor je, že holokaust nebol, a je to trestné.
Ale tam už sme v trestnej rovine, toto trestné nie je.
Vo Fínsku možno je.
Nemám tú vedomosť.
Tretie vyjadrenie, za ktoré je stíhaná, je, že „ak je homosexualita podmienená geneticky, tak je to genetická degenerácia a ide o gén, ktorý spôsobuje chorobu.“ Fínska prokuratúra si myslí, že tieto vyjadrenia útočia na dôstojnosť a rovnosť osôb s homosexuálnou orientáciou.
Som za ochranu dôstojnosti každého človeka, ale aj ľudského života ako takého. Dávam to najavo aj svojimi postojmi, aj vyjadreniami.
Vy by ste sa takto nevyjadrili?
Vyjadril by som sa jazykom, ktorý by možno viac pochopil človek na Slovensku, možno by som vážil slová. Ona slobodne prejavila svoj názor vo svojom vnútornom presvedčení na túto tému. Z môjho pohľadu neporušila zákon a jej sloboda bola pošliapaná. Je za to perzekvovaná.
Nedávno sa na Twitteri komentátor SME a autor Cynickej obludy zabávali na Sime Martausovej, čo niekto mohol pochopiť aj tak, že útočia na jej vieru. Voči tomu sa hneď zdvihol verejný odpor a aj sa ospravedlnili. Čiže pri kresťanoch sa vyžaduje slušný jazyk a tu vám tá forma neprekáža? Dokonca jej napíšete podporný list.
Napísal som jej podporný list. Simu Martausovú som viackrát podporil účasťou na jej koncerte, kde som si aj kúpil lístok. Počúvam ju, máme ju v aute, som s ňou spätý a s jej tvorbou. Nevyjadril som sa verejne o tých, ktorí na ňu zaútočili.
Ale ja to dávam ako príklad. Tam sa to verejne odsúdilo a tu sa takýto jazyk voči sexuálnej menšine toleruje, dokonca vy pošlete takej političke podporný list.
Áno, jej som poslal podporný list. Dvom ľuďom, ktorí si rypli do Simy Magušinovej, som nenapísal nič. Myslím si, že jej urobili veľkú reklamu. Ľudia ju ešte viac začali uznávať a možno aj počúvať, a ak bude otvorená kultúra, tak si kúpia aj lístok na jej koncert. Aby som to zľahčil, pre mňa by bolo najlepšie, keby ľudia dokázali žiť spolu na Slovensku bez toho, aby si museli vyčítať, že ty máš takú orientáciu a taký náhľad na svet. Chcel by som reprezentovať aj také KDH, ktoré by bolo aj zmierovateľom napätia v spoločnosti.
Ste spokojný s preferenciami KDH?
Dlhodobo sa pohybujeme okolo 6 percent, nie som spokojný, chcel by som, aby to bolo viac. Pre mňa je dôležité, aby sa KDH ďalej sústredilo na prácu s ľuďmi, aby zvládlo prichádzajúce komunálne a župné voľby a aby sa dôsledne pripravilo na parlamentné voľby, a budem rád, keby sme boli účastní aj vo vláde.
Nie je problém, že nie ste v Bratislave? Keď napríklad súd v Luxemburgu rozhodol, že o únose Michala Kováča mladšieho sa môže pojednávať, čo je roky vaša téma, tak pri kríži v Dúbravke, kde zavraždili Róberta Remiáša, stál zasa len Igor Matovič.
Stál tam aj Ján Figeľ, aj on je nositeľom tejto témy. S matkou Róberta Remiáša má veľmi dobrý vzťah, vyjadril jej viackrát podporu a v tejto otázke malo KDH vždy jasno. Som z Levoče, je 360 kilometrov problém pri prekonávaní vzdialenosti? Zvolali sme niekoľko tlačových konferencií v Bratislave, neprišiel žiadny novinár, zvolali sme v Prešove, prišli asi tri štáby.
Ani na všetky tlačové besedy Roberta Fica nechodia všetci novinári, ale na Facebooku ich prezentuje tak, ako keby mal plno.
Možno je to vec, v ktorej musíme zabrať, zmeniť to, zlepšiť. Nevravím, že všetko robíme dokonale.
Ako vnímate spojenie Alojza Hlinu s Tomášom Druckerom?
Je to jeho slobodné rozhodnutie, nekomentujeme bývalých predsedov a ich politické diskusie.
Nechýba KDH práve Hlinova schopnosť zaujať? Aj nedávno natočili s Druckerom video, kde na nemocnice lepili plagát majetok Slovenskej republiky, čím parodovali predvolebné video Igora Matoviťa.
Počul som o takom videu, nevidel som ho. My pracujeme trpezlivo, možno menej clickbaitovými statusmi, ktoré šíria aj nenávisť, spochybňujú politického súpera. Snažíme sa dávať alternatívne návrhy voči tejto vláde, voči niektorým rozhodnutiam, ale robíme to možno menej útočne, opatrnejšie, ale trpezlivo, rozvážne a zodpovedne.
Už sa hovorí aj o prezidentských voľbách. Ak by sa Zuzana Čaputová rozhodla znovu kandidovať, podporili by ste ju?
Toto je predčasná téma. KDH bude dôkladne zvažovať, koho podporí. Predpokladám, že sa objavia možno aj konzervatívni kandidáti.
Váš člen predsedníctva Marián Čaučík o tom pri posledných voľbách uvažoval. Uvažuje aj teraz?
Nemám takú vedomosť. Maroš Čaučík neuvažoval sám od seba. Bol oslovený, či by bol ochotný kandidovať, nakoniec nekandidoval. Uvidíme, aký bude vývoj situácie.
O vás sa písalo hlavne z dôvodu zrušeného cirkevného sobáša a následného sobáša s europoslankyňou Lexman. Obaja ste dôležití ľudia v KDH, nespôsobuje to v strane problémy?
Miriam nie je v predsedníctve, je europoslankyňa. Samozrejme, že doma o veciach živo diskutujeme. Je to aj zaujímavé, nie vždy sa naše názory stretnú. Máme ale aj čas, keď si povieme, že o politike sa nebavíme. Tieto posledné tri týždne sme si užili, sviatkovali sme šťastne a bez politiky.
