Rastislav Kačmár
Mirek Tóda
Demonštranti v Bielorusku nie sú platení zo zahraničia, NATO neohrozuje Lukašenkov režim a z krajiny, ktorú ako prezident stále vedie, sa nemá stať kolónia Západu. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) v stredu na tlačovej konferencii vyvracal najčastejšie dezinformácie, ktoré sa šíria v súvislosti s protestmi v Bielorusku.
„Veľmi intenzívne sa zapája do interpretácie týchto udalostí celá konšpiračná scéna,“ povedal o protestoch, ktoré sa začali pred troma týždňami po zmanipulovaných prezidentských voľbách, ktoré Slovensko a Európska únia neuznávajú.
Korčok na tlačovke ostro odsúdil dezinformačnú kampaň a na piatich konkrétnych príkladoch opísal, ako sa šíria konšpirácie o dianí v Bielorusku.
Žiadna majdanizácia
Prvé heslo, ktoré Korčok spomenul, je majdanizácia. Pojem sa používa od protestov na Ukrajine v roku 2014 a jeho názov vychádza z toho, že protivládne demonštrácie, proti ktorým štát tvrdo zasiahol, sa konali na Námestí nezávislosti, ktoré je v ukrajinčine známe ako Majdan nezaležnosti.
Z tohto pojmu sa stala nálepka, ktorá je vždy synonymom pre akýkoľvek protest, povedal Korčok. „Verejnosti je vsugerovaný obraz akejsi malej skupiny ľudí riadenej zo zahraničia, ktorá v podstate organizuje štátny prevrat,“ dodal minister a upozornil na to, že ľudia v Bielorusku demonštrujú za opakované voľby, ktoré nebudú falšované.
„Žiadajú státisíce ľudí v Minsku moc alebo len a len slobodné voľby?“ pýtal sa šéf našej diplomacie.
Korčok povedal, že v Bielorusku nejde o žiadnu majdanizáciu. Paralelu medzi dianím na Ukrajine a v Bielorusku pritom pred týždňom na Facebooku použil aj expremiér Robert Fico.
Video: Minister Korčok o dezinformáciách v Bielorusku
(autorka: Michaela Barcíková)
„V Bielorusku vidím pokus o realizáciu modelu, ktorý sa použil na Ukrajine,“ povedal predseda Smeru a trojnásobný expremiér Robert Fico vo videu. Priamo Korčokovi a premiérovi Igorovi Matovičovi (OĽaNO) vyčítal, že zasahujú do záležitostí Bieloruska.
Spomenul aj demonštrácie na Slovensku po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v roku 2018, ktoré označil za „útok proti legitímnej vládnej moci“. Korčok povedal, že vyjadrenia o majdanizácii sú hrubým zjednodušením, ktoré manipulujú verejnosť.
„Odmietam to teraz, ale aj vo všetkom, čo sa udialo v nedávnom čase aj na Slovensku, vrátane toho občianskeho pohybu, ktorý nastal po smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej,“ dodal.
Bielorusko nemá byť kolóniou Západu
Druhým heslom sú „aktivity NATO“. Upozorňuje na to, že jednotky Severoatlantickej aliancie sú v Poľsku a v troch pobaltských štátoch práve v súvislosti s dianím na Ukrajine z roku 2014. V Pobaltí sú aj slovenskí vojaci.
„Žiadne aktivity NATO sa v súčasnosti v súvislosti s Bieloruskom neodohrávajú,“ povedal minister.
Korčok ďalej upriamil pozornosť na dezinformácie, podľa ktorých sa Bielorusko v budúcnosti stane kolóniou Západu. „Chcel by som sa spýtať ľudí, ktorí toto heslo používajú a pozerajú sa na námestia, aké vlajky tam vidia. Vidíte vlajky NATO alebo ostatných členských štátov?“
Odmieta aj to, že by sa z ostatných členských štátov Únie stali kolónie. „Je to kolónia alebo šanca, perspektíva pre budúcnosť?“ hovorí s tým, že ide o vyfabrikovaný pojem, ktorý sa používa na šírenie propagandy. V Bielorusku podľa neho nejde o geopolitiku, ale o základné princípy demokracie.
Prečo majú inú vlajku?
Minister zahraničných vecí hovoril aj o bielo-červeno-bielej vlajke, ktorú používajú demonštranti v Bielorusku. Podľa niektorých konšpirácií ide o fašistický symbol, no Korčok upozornil, že pod touto vlajkou skladal v roku 1994 prísahu aj Lukašenko ako zvolený prezident.
„Chcem len pripomenúť, že toto je historická vlajka, ktorá bola používaná v Bielorusku,“ povedal Korčok.
Pre Denník N to potvrdila aj bieloruská analytička Marylia Hushcha.
„Počas druhej svetovej vojny tí, čo v Bielorusku spolupracovali s nemeckými okupantmi, používali bielo-červeno-bielu vlajku. Avšak táto vlajka ešte predtým bola vyhlásená za vlajku Bieloruskej ľudovej republiky (BĽR), ktorá existovala v roku 1918.“
Išlo o prvý bieloruský štát, hoci existoval len 8 či 9 mesiacov.
„BĽR vznikla aj preto, že Nemci počas prvej svetovej vojny okupovali bieloruské územie a Bielorusi využili túto možnosť, aby na právnej úrovni založili svoju identitu. Nemci tomu nebránili, čo sa nedalo, keďže Bielorusi boli súčasťou ruského impéria. Po príchode boľševikov BĽR, samozrejme, zanikla,“ vraví Hushcha.
To, že BĽR existovala, sa podľa bieloruskej analytičky stalo tiež predpokladom, aby sa potom v rámci Sovietskeho zväzu po vojne vytvorila samostatná Bieloruská sovietska republika. „A teda potom z nej vzniklo aj dnešné samostatné Bielorusko,“ hovorí Hushcha.
To, že niektorí teraz zdôrazňujú, že túto vlajku používali kolaboranti počas fašistickej okupácie, je podľa nej skôr pokus o diskreditáciu súčasných udalostí v Bielorusku, nie spravodlivá analýza dejín. „Potom aj ruská či francúzska vlajka by sa mohli považovať za fašistické,“ vraví bieloruská analytička.
Lukašenko bielo-červenú vlajku po svojom nástupe zrušil preto, že v roku 1994 zvíťazil vďaka svojej ‚sovietskej‘ rétorike. „Mal rád Sovietsky zväz, veľa ľudí takisto nebolo šťastných, že sa rozpadol, a preto ho aj nakoniec volili,“ hovorí Hushcha.
Lukašenko preto v referende v roku 1995 obnovil sovietske štátne symboly, ktoré mala BSSR. „Najmä vlajku a štátny znak,“ dodáva.
Počas Lukašenkovej diktatúry sa bielo-červená vlajka začala asociovať s opozičnými stranami, ktoré sovietsku symboliku nechceli uznať, a často sa objavovala na ich demonštráciách.
A prečo sa teraz znovu vrátila v takom počte do bieloruských ulíc? „Pred voľbami, keď Cichanovská organizovala akcie po celom Bielorusku, vždy tam bolo vidieť obe vlajky, teda to nebolo veľmi politické. Ľudia prichádzali so všetkými ‚symbolmi‘, s ktorými sa identifikovali,“ hovorí bieloruská analytička.
Po voľbách a brutálnom potlačení protestov, ako aj po prolukašenkovských akciách, kde boli len červeno-zelené vlajky, nastal podľa nej ‚rozkol‘, keďže táto vlajka sa stále viac a viac začala spájať s násilím režimu a provládnymi protestmi. Teraz na demonštráciách prakticky už zostala väčšinou len bielo-červeno-biela.
Na historický význam tejto vlajky poukazoval aj Korčok. „Odmietame, aby historická vlajka Bieloruska bola prezentovaná ako fašistický symbol.“
Hoax o peniazoch zo zahraničia
Minister sa vyhranil aj proti konšpirácii, podľa ktorej sú demonštranti v Bielorusku platení zo zahraničia. Aj v tomto prípade ide o dezinformáciu, ktorá sa pravidelne opakuje pri rôznych protestoch vo svete. Podľa ministra je to absurdné.
„Ako, prosím, tie státisíce (ľudí – pozn. red.) môžu dostávať peniaze, aby išli protestovať? To v centralizovanom Bielorusku, kde sú veci pod štátnou kontrolou, máme predstavu, že desaťtisíce ľudí dostanú na svoje účty peniaze? Alebo na uliciach sú rozdávané prostriedky v hotovosti?“
Dodal, že tento naratív sa na zdiskreditovanie demonštrácií využíval aj pred rokom 1989.
Čo urobí EÚ
Korčok vo štvrtok odchádza do Berlína na dvojdňové stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ. Bielorusko bude jednou z hlavných tém rokovania.
Únia minulú stredu oznámila, že proti predstaviteľom režimu, ktorí sa podieľali na falšovaní volieb a represiách proti demonštrantom, zavedie cielené sankcie. Kto bude na sankčnom zozname, zatiaľ nie je známe.
Podľa Korčoka by sa mali prijať rýchlo. „Aj čas tú hrá rolu, pretože bieloruský režim musí vidieť, že to, čo urobil, neostane bez odozvy.“
Predstavitelia EÚ však opakovane zdôraznili, že ide o záležitosť, ktorú si Bielorusi musia vyriešiť sami. Výsledky volieb neuznávajú a Lukašenka vyzývajú, aby sa hlasovanie zopakovalo.
Tento postoj zastáva aj slovenská vláda, ktorá pred týždňom prijala stanovisko, v ktorom vyzvala bieloruský režim k okamžitému ukončeniu násilia. Ministri ho schválili jednomyseľne.
Kabinet vyjadril „hlboké znepokojenie v súvislosti s aktuálnou vnútropolitickou situáciou v Bielorusku, ku ktorej došlo v dôsledku neslobodných a nedemokratických prezidentských volieb“, píše sa v stanovisku.
